ocím a zeleninou, môžeme vyberať, koľko nám len peňaženka dovolí. No kupujeme vždy tovar zdravý a zdravotne nezávadný? O to by sa mali celoročne starať pracovníci Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne. O tom, na čo sa pri svojich kontrolách zameriavajú nám povedal MVDr. Pavol Cserei: „Priebežne odoberáme v celej obchodnej sieti vzorky výrobkov, ktoré vyhodnocujeme podľa potravinového kódexu.
Zisťujeme, okrem iného, ich zdravotnú neškodnosť - či zvyšky chemických prostriedkov na ošetrovanie, pesticídov, dusičnanov, olova alebo kadmia neprekračujú povolenú hladinu. Robíme to zvyčajne podľa plánu, ale aj podľa rôznych indícií, keď sa o niečom možnom dopočujeme alebo máme jednoducho „ciťák“, že niečo nie je v poriadku. Aj zo zahraničia sa niekedy dozvieme, že tá či oná firma pustila na trh niečo, čo tam nepatrí. V takom prípade sa tovar z pultov na náš pokyn sťahuje. Na nás je aj skontrolovať, či predajcovia pokyn rešpektovali. Okrem zdravotnej nezávadnosti kontrolujeme aj zaradenie zeleniny a ovocia do kvalitatívnych tried.
V tomto ročnom období kontrolujeme nielen tovar vo veľkoskladoch a na pultoch predajní, ale príležitostne aj tržnice a iné predajné miesta. Slabšie je to už s predajom poľnohospodárskych prebytkov náhodných predajcov, napríklad pri cestách a na iných frekventovaných miestach. Tých je ťažko kontrolovať, lebo dnes sú tu, zajtra nie. Od začiatku roku sme celkovo vykonali v obchodnej sieti na Orave 426 kontrol, na 684 druhov potravinárskych výrobkov sme vydali zákaz predaja. Uložili sme aj blokové pokuty za 104 000 Sk. V šiestich prípadoch ešte o postihu rozhodne riaditeľ RVPS. Najčastejšie zistenými nedostatkami sú predaj potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, nedostatočne označené potraviny a hygienické nedostatky - nečistota, nedodržané teplotné podmienky skladovania potravín alebo spoločné skladovanie nezlúčiteľných tovarov, napríklad pracie prášky vedľa pekárskych výrobkov.
Našťastie, už aj zákazníci upozorňujú predávajúcich na kvalitu tovaru, ktorý majú zaplatiť. Žiaľ, peňaženka ešte stále niektorých ľudí núti kupovať čo najlacnejšie a obchodníci to veľakrát zneužívajú. Zlacnia zvädnuté ovocie a zeleninu, povykrajovanú... Pokiaľ môžem poradiť: nekupujte. Napríklad povykrajované ovocie a zelenina znamenajú, že tam zrejme bola hniloba alebo pleseň. To, čo bolo vidieť, síce obchodník odkrojil, ale pleseň zapúšťa hlboko do plodov mikroskopické vlákna, plné toxínov. A tie sú pre organizmus veľmi nebezpečné. Ani za zeminu a blato, nalepené na zemiakoch a zelenine, zákazník nemá čo platiť.“
Ako zákazníkov nás môže tešiť, že nekupujeme tovar presýtený dusičnanmi a dusitanmi. Zvykli sme si síce, že napríklad v zime a skoro zjari kupujeme hydroponicky či v piesku pestované paradajky bez chuti, no to nie je zdravotná závada, iba následok inej technológie či nedostatku slnka. Horšie však je, keď nám v obchode predajú tovar úplne iný, než za čo ho vydávajú. Ako nám na potravinovej správe potvrdili, v oravských obchodoch túto jar obchodníci v pomerne mnohých prípadoch vydávali paštrnák za petržlen. „To už klasifikujeme ako falšovanie potravín. Bohužiaľ, často ani sami obchodníci nevedeli, že predávajú niečo iné,“ konštatuje Pavol Cserei.
„Dokonca sme sa stretli s dodacím listom, na ktorom dodávateľ deklaroval tovar ako perašín. Tam ťažko povedať, či išlo o falšovanie, alebo len o nevzdelanosť. Väčšie podniky si potrpia na odborné vzdelanie svojich predavačov, aj ich ďalej školia, no v súkromnom sektore je to pole neorané, tam zeleninu predáva aj automechanik.“
Autor: mp
