Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

„Keď starú vec chytím do dlaní, akoby som si s predkami ruku podával...“

Raritu, ktorú majú v Rabčiciach, nepoznajú ani mnohí miestni obyvatelia. Kým sme „za jazykom“ našli drevenicu, preplnenú históriou, chvíľu to trvalo. Stálo to však za to. Posúďte sami Málokto máva to šťastie, že môže zablahoželať svojim rodičom, prarodič

Raritu, ktorú majú v Rabčiciach, nepoznajú ani mnohí miestni obyvatelia. Kým sme „za jazykom“ našli drevenicu, preplnenú históriou, chvíľu to trvalo. Stálo to však za to. Posúďte sami
Málokto máva to šťastie, že môže zablahoželať svojim rodičom, prarodičom a praprarodičom k storočnici. Väčšinou si ich – ak si vôbec spomenieme – uctíme už len spomienkou a kyticou na náhrobnom kameni. Ale medzi väčšinu určite nepatrí Námestovčan, rodák z Rabčíc, 54-ročný Blažej Vronka. Sté výročie narodenia svojho predchodcu v rode - Xavera Vronku - si uctil založením súkromného múzea oravského gazdovstva. Pri tej príležitosti pripravil rodostrom rodu a zvolal do Rabčíc všetkých žijúcich potomkov. Podarilo sa mu ich vypátrať približne osemdesiat, veď sám pochádza z deviatich detí. Na storočnicu sa ich zo Slovenska, Čiech, Nemecka, Talianska, Rakúska i Francúzska zišlo viac ako 50. Ešte šťastie, že oslave prialo počasie, pretože do starej drevenice na rali Mesto na okraji Rabčíc by sa ich nevošla ani polovica. A tak sa oslavovalo na dvore.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozprávajú aj náhrobné kamene
„Rodostrom otca sa mi podarilo zostaviť len do konca 19 storočia, ale vetvu Pjenčákovcov z mamkinej strany o čosi ďalej,“ hovorí Blažej Vronka. „Pátral som na farských úradoch, tam, kde som už nenašiel záznamy a zachovali sa staré cintoríny, mi veľa informácií poskytli aj náhrobné kamene. A vraj kamene nerozprávajú... Veru rozprávajú! Informácie ležia aj v národnom archíve v Bytči. Náš dedo sa priženil z Bobrova do Rabčíc. On aj starká boli jedináci, a tak sa museli postarať o dve gazdovstvá, v Bobrove aj v Rabčiciach. Mali len dve deti, nuž sa neskôr grunty ľahko delili. Otec zostal tu, v Rabčiciach. Keď postavili túto chalupu, žili vlastne na samote a veľa vecí si museli dokázať urobiť sami. O všetkom rozpráva náradie v komore, každý kút kuchyne či svetlice... Každá vec bola dômyselná, účelná, ale nezabúdali ani na ozdobu, aspoň malý ornament, aby sa malo oko na čom zastaviť a poradovať. Vezmite si len také okná: majú troje okeníc. V zime dobre izolovali od krutej zimy. Všimnite si, že vonkajšie okenice vyčnievajú zo steny von. V zime tak vytvárali závetrie, v lete tieň. Na jar otec zložil vnútorné okná, aby si mamka mala kde vypestovať do kvetu muškáty. Koncom mája zložil vonkajšie a opäť založil vnútorné. A mamka vyložila muškáty von... Tie k drevenici neodškriepiteľne patrili každé leto. Keď sa rozhliadnete okolo, všade vidíte veci tak, ako postupne do drevenice ešte v prvej polovici minulého storočia pribúdali, niektoré sú ešte z čias starého otca. Keď takú starú vec chytím do dlaní, mám pocit, akoby som si s predkami ruku podával...“

Skryť Vypnúť reklamu

Z murára etnograf?
Blažej Vronka sa kedysi vyučil za murára, ale robil kadečo: murára, kuriča, pastiera. Dnes je na invalidnom dôchodku a s manželkou a deťmi žije v Námestove. Počas leta však väčšinu voľného času trávi v rodičovskej drevenici v Rabčiciach. Už niekoľko rokov sem chodia na niekoľkodenné pobyty deti z martinského klubu diabetikov. Učia sa tu poznávať život na samote, v prírode, jazdia na koni. Občas sem zablúdia turisti, hlavne tí, ktorí trávia dovolenku v susednej drevenici u Turacovcov alebo blízkom okolí. Ako sme sa presvedčili na vlastnej koži, v dedine vie len veľmi málo ľudí, že tu vôbec existuje nejaké múzeum.

„Kde sa obzriete, všade vidieť, akí boli naši predkovia múdri. Všetko sa snažili využiť na sto percent. Všimnite si napríklad pec: presahuje z kuchyne do izby, vďaka množstvu prieduchov vyhrievala teda celý dom. Má aj bezpečnostné zariadenie, aby nezhorela celá chalupa, ak sa náhodou chytili v komíne horieť sadze. Chalupa nemá komín, ten končí tesne pod strechou, kde sa dymom údilo mäso a slanina,“ ukazuje nám majiteľ originálneho múzea.
Štyri miestnosti v jednej

Skryť Vypnúť reklamu

„V kuchyni bolo za čias môjho detstva všetko, vidíte to aj dnes. V jednom kúte kuchyňa. Gazdiná, krútiac sa okolo pece dosiahla na všetko, čo na varenie potrebovala. V stene, tam kde pec presahovala do ďalšej miestnosti, je zabudovaný medený kotlík, tam bola vždy k dispozícii teplá voda, nebolo treba žiaden bojler. Vľavo skrinka so surovinami na varenie, s riadom, vpravo koreniny a pec na deväť chlebov. Nad pecou pod stropom dve bidlá, na ktorých sa sušili 70-centimetrové polená do pece. Kúrilo sa nimi, keď sa piekol chleba. Aj otvory v dlážke sú tak, ako kedysi. Čertova jama, do ktorej vošla gazdiná, aby pohodlne šupla chleby do pece, aj ich z nej vybrala. Ďalší otvor slúžil na to, aby sa celá úroda zemiakov schovala do pivnice až po strop. Zemiaky sa do nej dosýpali otvorom z kuchyne. Druhý kút kuchyne slúžil ako jedáleň, pri stole sme si písali aj úlohy, bol pri okne. V treťom kúte pri okne mal otec stolársku dielňu. Ešte stále v ňom stojí dubový ponk s drevenými sverákmi a skrinkou na náradie. A v štvrtom kúte bola i je spálňa.“

Motovidlo = prvý počítač
Blažej Vronka nás cez pitvor zaviedol do komory. Tu skladuje väčšinu historických predmetov. O mnohých sme ani netušili, na čo slúžia. Zberateľ nám predviedol napríklad prvý slovenský počítač – motovidlo. Keď gazdiná navila vlnu 24-krát, v motovidle „luplo“, aby vedela, že má ucelené pradeno. Zviazala ho a pokračovala v namotávaní vlny. Zaujal nás aj lis na med. „Kedysi sa med nevytáčal viackrát do roka, ako teraz. Nechával sa v úľoch cez zimu, aby mali včely potravu,“ vysvetľuje Blažej Vronka. „Na jar sa potom plásty varili v ľanovej plachte vo vriacej vode a med i vosk sa z nej po oddelení lisovali. Dedo kedysi med vozieval predávať až do Pešti.“

Ani na štyri pokusy sme neuhádli, na čo mohla kedysi slúžiť sklenená fľaša so zdvihnutým a deravým dnom a sklenenou zátkou. Dozvedeli sme sa, že to je mucholapka. Úžasne vymyslená a zaručene ekologická. Náradie z kováčskej dielne, vlastnoručne vyrobené kože, prípravky na výrobu povrazov, zvonce pre zvieratá, pasce na myši a potkanov, stolárske náradie od výmyslu sveta, formy na oštiepky, sitá, cepy, kosáky, ťažké „sporákové“ žehličky, vejačky, sedlo, nádoby, truhlice.... Na niekoľkých metroch štvorcových tu možno nájsť úžasné veci. A na rozdiel od múzeí a skanzenov si na všetko môžete siahnuť, majiteľ vám všetko predvedie, pridá starú príhodu. Neopakovateľné.
Je to škoda...

„Bol by som veľmi rád, keby ľudia nevyhadzovali staré veci, keď likvidujú staré chalupy a drevenice. Ak sa im zdá, že im to na nič nebude, u mňa sa vec určite nestratí,“ hovorí zberateľ. Iba je mu ľúto, že mnohí ľudia staré veci radšej zničia, ako by ich mali niekomu darovať. Naposledy, keď chcel zachrániť „dvojchlapovú“ ručnú mláťačku a k nej aj konský prevod, musel siahnuť do vrecka hodne hlboko. Hoci majitelia by za ňu v zberných surovinách dostali sotva päťstovku. „Aj by som veci kupoval, ale ako invalidný dôchodca na to nemám. Škoda, s každým zničeným predmetom sa stráca kus nás, našej identity...“
Ako sme sa dozvedeli, Blažej Vronka plánuje svoje múzeum rozšíriť: „Keď budem mať trochu času, pristavím zadné stavy. Ale akosi mi toho času nie a nie zostať...“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 19 886
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 217
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 021
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 670
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 861
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 927
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 604
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 516
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 297
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 286
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.

Vo Vyšnom Kubíne začali ďalšiu etapu výstavby kanalizácie

Rozkopanú cestu využila aj Oravská vodárenská spoločnosť, ktorá mení staré vodovodné potrubia za nové.

Výstavba kanalizácie vo Vyšnom Kubíne.

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Príchod armády do Veličnej.

Už desaťročie si držia pozíciu najlepších

Slovenské vzpieranie spoznalo majstrov.

Dolnokubínski vzpierači vyhrali titul v extralige družstiev 10-krát za sebou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?