Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

„Keď starú vec chytím do dlaní, akoby som si s predkami ruku podával...“

Raritu, ktorú majú v Rabčiciach, nepoznajú ani mnohí miestni obyvatelia. Kým sme „za jazykom“ našli drevenicu, preplnenú históriou, chvíľu to trvalo. Stálo to však za to. Posúďte sami Málokto máva to šťastie, že môže zablahoželať svojim rodičom, prarodič

Raritu, ktorú majú v Rabčiciach, nepoznajú ani mnohí miestni obyvatelia. Kým sme „za jazykom“ našli drevenicu, preplnenú históriou, chvíľu to trvalo. Stálo to však za to. Posúďte sami
Málokto máva to šťastie, že môže zablahoželať svojim rodičom, prarodičom a praprarodičom k storočnici. Väčšinou si ich – ak si vôbec spomenieme – uctíme už len spomienkou a kyticou na náhrobnom kameni. Ale medzi väčšinu určite nepatrí Námestovčan, rodák z Rabčíc, 54-ročný Blažej Vronka. Sté výročie narodenia svojho predchodcu v rode - Xavera Vronku - si uctil založením súkromného múzea oravského gazdovstva. Pri tej príležitosti pripravil rodostrom rodu a zvolal do Rabčíc všetkých žijúcich potomkov. Podarilo sa mu ich vypátrať približne osemdesiat, veď sám pochádza z deviatich detí. Na storočnicu sa ich zo Slovenska, Čiech, Nemecka, Talianska, Rakúska i Francúzska zišlo viac ako 50. Ešte šťastie, že oslave prialo počasie, pretože do starej drevenice na rali Mesto na okraji Rabčíc by sa ich nevošla ani polovica. A tak sa oslavovalo na dvore.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozprávajú aj náhrobné kamene
„Rodostrom otca sa mi podarilo zostaviť len do konca 19 storočia, ale vetvu Pjenčákovcov z mamkinej strany o čosi ďalej,“ hovorí Blažej Vronka. „Pátral som na farských úradoch, tam, kde som už nenašiel záznamy a zachovali sa staré cintoríny, mi veľa informácií poskytli aj náhrobné kamene. A vraj kamene nerozprávajú... Veru rozprávajú! Informácie ležia aj v národnom archíve v Bytči. Náš dedo sa priženil z Bobrova do Rabčíc. On aj starká boli jedináci, a tak sa museli postarať o dve gazdovstvá, v Bobrove aj v Rabčiciach. Mali len dve deti, nuž sa neskôr grunty ľahko delili. Otec zostal tu, v Rabčiciach. Keď postavili túto chalupu, žili vlastne na samote a veľa vecí si museli dokázať urobiť sami. O všetkom rozpráva náradie v komore, každý kút kuchyne či svetlice... Každá vec bola dômyselná, účelná, ale nezabúdali ani na ozdobu, aspoň malý ornament, aby sa malo oko na čom zastaviť a poradovať. Vezmite si len také okná: majú troje okeníc. V zime dobre izolovali od krutej zimy. Všimnite si, že vonkajšie okenice vyčnievajú zo steny von. V zime tak vytvárali závetrie, v lete tieň. Na jar otec zložil vnútorné okná, aby si mamka mala kde vypestovať do kvetu muškáty. Koncom mája zložil vonkajšie a opäť založil vnútorné. A mamka vyložila muškáty von... Tie k drevenici neodškriepiteľne patrili každé leto. Keď sa rozhliadnete okolo, všade vidíte veci tak, ako postupne do drevenice ešte v prvej polovici minulého storočia pribúdali, niektoré sú ešte z čias starého otca. Keď takú starú vec chytím do dlaní, mám pocit, akoby som si s predkami ruku podával...“

Skryť Vypnúť reklamu

Z murára etnograf?
Blažej Vronka sa kedysi vyučil za murára, ale robil kadečo: murára, kuriča, pastiera. Dnes je na invalidnom dôchodku a s manželkou a deťmi žije v Námestove. Počas leta však väčšinu voľného času trávi v rodičovskej drevenici v Rabčiciach. Už niekoľko rokov sem chodia na niekoľkodenné pobyty deti z martinského klubu diabetikov. Učia sa tu poznávať život na samote, v prírode, jazdia na koni. Občas sem zablúdia turisti, hlavne tí, ktorí trávia dovolenku v susednej drevenici u Turacovcov alebo blízkom okolí. Ako sme sa presvedčili na vlastnej koži, v dedine vie len veľmi málo ľudí, že tu vôbec existuje nejaké múzeum.

„Kde sa obzriete, všade vidieť, akí boli naši predkovia múdri. Všetko sa snažili využiť na sto percent. Všimnite si napríklad pec: presahuje z kuchyne do izby, vďaka množstvu prieduchov vyhrievala teda celý dom. Má aj bezpečnostné zariadenie, aby nezhorela celá chalupa, ak sa náhodou chytili v komíne horieť sadze. Chalupa nemá komín, ten končí tesne pod strechou, kde sa dymom údilo mäso a slanina,“ ukazuje nám majiteľ originálneho múzea.
Štyri miestnosti v jednej

Skryť Vypnúť reklamu

„V kuchyni bolo za čias môjho detstva všetko, vidíte to aj dnes. V jednom kúte kuchyňa. Gazdiná, krútiac sa okolo pece dosiahla na všetko, čo na varenie potrebovala. V stene, tam kde pec presahovala do ďalšej miestnosti, je zabudovaný medený kotlík, tam bola vždy k dispozícii teplá voda, nebolo treba žiaden bojler. Vľavo skrinka so surovinami na varenie, s riadom, vpravo koreniny a pec na deväť chlebov. Nad pecou pod stropom dve bidlá, na ktorých sa sušili 70-centimetrové polená do pece. Kúrilo sa nimi, keď sa piekol chleba. Aj otvory v dlážke sú tak, ako kedysi. Čertova jama, do ktorej vošla gazdiná, aby pohodlne šupla chleby do pece, aj ich z nej vybrala. Ďalší otvor slúžil na to, aby sa celá úroda zemiakov schovala do pivnice až po strop. Zemiaky sa do nej dosýpali otvorom z kuchyne. Druhý kút kuchyne slúžil ako jedáleň, pri stole sme si písali aj úlohy, bol pri okne. V treťom kúte pri okne mal otec stolársku dielňu. Ešte stále v ňom stojí dubový ponk s drevenými sverákmi a skrinkou na náradie. A v štvrtom kúte bola i je spálňa.“

Motovidlo = prvý počítač
Blažej Vronka nás cez pitvor zaviedol do komory. Tu skladuje väčšinu historických predmetov. O mnohých sme ani netušili, na čo slúžia. Zberateľ nám predviedol napríklad prvý slovenský počítač – motovidlo. Keď gazdiná navila vlnu 24-krát, v motovidle „luplo“, aby vedela, že má ucelené pradeno. Zviazala ho a pokračovala v namotávaní vlny. Zaujal nás aj lis na med. „Kedysi sa med nevytáčal viackrát do roka, ako teraz. Nechával sa v úľoch cez zimu, aby mali včely potravu,“ vysvetľuje Blažej Vronka. „Na jar sa potom plásty varili v ľanovej plachte vo vriacej vode a med i vosk sa z nej po oddelení lisovali. Dedo kedysi med vozieval predávať až do Pešti.“

Ani na štyri pokusy sme neuhádli, na čo mohla kedysi slúžiť sklenená fľaša so zdvihnutým a deravým dnom a sklenenou zátkou. Dozvedeli sme sa, že to je mucholapka. Úžasne vymyslená a zaručene ekologická. Náradie z kováčskej dielne, vlastnoručne vyrobené kože, prípravky na výrobu povrazov, zvonce pre zvieratá, pasce na myši a potkanov, stolárske náradie od výmyslu sveta, formy na oštiepky, sitá, cepy, kosáky, ťažké „sporákové“ žehličky, vejačky, sedlo, nádoby, truhlice.... Na niekoľkých metroch štvorcových tu možno nájsť úžasné veci. A na rozdiel od múzeí a skanzenov si na všetko môžete siahnuť, majiteľ vám všetko predvedie, pridá starú príhodu. Neopakovateľné.
Je to škoda...

„Bol by som veľmi rád, keby ľudia nevyhadzovali staré veci, keď likvidujú staré chalupy a drevenice. Ak sa im zdá, že im to na nič nebude, u mňa sa vec určite nestratí,“ hovorí zberateľ. Iba je mu ľúto, že mnohí ľudia staré veci radšej zničia, ako by ich mali niekomu darovať. Naposledy, keď chcel zachrániť „dvojchlapovú“ ručnú mláťačku a k nej aj konský prevod, musel siahnuť do vrecka hodne hlboko. Hoci majitelia by za ňu v zberných surovinách dostali sotva päťstovku. „Aj by som veci kupoval, ale ako invalidný dôchodca na to nemám. Škoda, s každým zničeným predmetom sa stráca kus nás, našej identity...“
Ako sme sa dozvedeli, Blažej Vronka plánuje svoje múzeum rozšíriť: „Keď budem mať trochu času, pristavím zadné stavy. Ale akosi mi toho času nie a nie zostať...“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 056
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 908
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 18 496
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 105
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 072
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 757
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 442
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 349
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 312
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 165
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Kompletné výsledky skríningového testovania stále nie sú k dispozícii.

Čísla prezentované samosprávami, ministerstvom aj premiérom Matovičom sú odlišné.

14 h
Na parkovisku pred železničným priecestím je skládka stavebného materiálu.

Sanácia brala si vyžaduje uzatvorenie cesty, dopravu riadi polícia, vozidlá púšťa v polhodinových intervaloch.

18 h
Ľadová stena z lezcom.

Stenu vytvorila partia nadšencov lezenia po ľade aj horách. Má dvanásť metrov, pre lezcov sa radí medzi tie najťažšie a ako mrzne jej vzhľad, sa tak každý deň mení.

26. jan
Miesto zadržania unukajúceho vodiča.

Vodič mal zobratý vodičák a už mal sedieť vo väzení.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

18 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

23 h

Poradia sa od včera zmenili.

11 h

Už ste čítali?