vtedy boli aj posväcované a zasväcované nejakému patrónovi či patrónke. Odpust sa koná v deň sviatku patróna/patrónky obce a to býva obyčajne aj výročím posviacky kostola (tomu zodpovedá aj český názov „posvícení“). Odpusty sa niekde konajú aj v neskorých jesenných mesiacoch, i v zime, na Orave je to však skôr výnimkou. Napríklad v Námestove majú odpust koncom októbra na sviatok Šimona a Júdu.
A z čoho pramení názov tohto sviatku? Veriaci sa na odpustovú slávnosť pripravujú spoveďou, sú im odpustené hriechy a aj oni odpúšťajú svojim blížnym. Účasťou na sv. omši v deň odpustu zároveň získavajú úplné odpustky. Táto kresťanská tradícia má korene už v starozákonnom židovstve. Židia mávali tzv. jubilejné roky, kedy sa zmierovali so spoločenstvom, odpúšťali dlhy a prepúšťali otrokov. Odpustové slávnosti začali kresťania zavádzať do cirkevného života v stredoveku. Na Orave je táto tradícia stále živá a keď v obci pripadne odpust na všedný deň, veriaci ho svätia a nepracujú.
Slávnostné odpustové omše sa však konajú vždy v nedeľu. Je zaužívanou zvyklosťou, že kázeň na tejto bohoslužbe nemá miestny, ale pozvaný kňaz z inej farnosti. V niektorých regiónoch Slovenska nazývajú tento sviatok hody, nie odpust. Pôvodnému obsahu judeo-kresťanskej tradície sviatku však názov hody nie veľmi zodpovedá.
Autor: rj
