odičku. Tak som zaviedol v dome racionalizáciu. Moja Milka nevypúšťa z práčky vodu do kanalizácie, ale do vedra. Vedro ide do záchodu, na zalievanie. Dažďovú vodu chytáme na východnej aj západnej strane bytovky do veľkého suda. Túto vodu dávame tiež do záchodu.
Prišla v noci suseda, bývajúca oproti a kradla nám dažďovú vodu. Vyrútili sme sa na ňu z bytovky štyria a tak sme ručali, že nám odpadla v bráničke. Museli sme ju kriesiť. Kýbeľ dažďovej vody na ňu stačil... Keď teraz, skoro celý máj, pršalo, baby si nachytali dažďa do čistých bandasiek na umývanie vlasov... Každý doma jedáva z jedného taniera, ako voľakedy. Hneď je menej riadov. Nedovolím kupovať žiadne Márky, Mattoni už néní, Budiše, Salvatorky, Coca-coly, živé vody, či pomarančové bubliny. Oravská voda je zdravá voda, piť budete čistú, z vodovodu! Vnúčatám som na leto urobil na dvore bazénček. Samé si musia nanosiť z Oravice vody a na slniečku zohriať...
Šetriť sa dá aj na elektrike. Elektrický sporák som predal. Varí sa len na plyne, ten je ešte lacnejší. Žiarovky som nakúpil tie drahé a trvanlivé. Žiadne vysvecovanie. Tam, kde netreba svietiť, netreba svietiť. Televízor nebude bežať celý deň. Ani rádio. Len vtedy, keď treba. Stačia správy, a dosť. Večer aj tak opakujú staré filmy a príšerné reklamy. Od desiatej sa povinne spí, žiadne nočné svietenie a čítanie somarín. Baby budú v lete zavárať v letnej kuchyni na záhradke, dreva im navozím z hory, lacného cukru som im nakúpil v Poľsku. Nebudete pohodlné a zavárať doma, za drahú energiu!
Aj na jedle sa dá. Len sa pozrite, koľko tučných ľudí pribudlo. A vraj sa máme zle! Skonzumujeme všetko, čo sa dá, len aby to bolo lacné a aby toho bolo moc. A vozíme sa v autách. Jeden v jednom, žiadny pohyb. Voľakedy naši starí otcovia sa ráno nafaklili mastných halušiek, ale celý deň tvrdo pracovali a všetku energiu spálili. Na obed stačila hrachová polievka s kúskom údenej baraniny a večer pohár teplého mlieka. My sa hýbeme vari ani jednu desatinu z toho, čo naši predkovia, preto sa nám ukladá sadlo, ukladá, ukladá, chorôb pribúda, dochtori na nás zarábajú, lekárne na nás zarábajú, poisťovne na nás zarábajú... Prečo je toľko ľudí chorých na alergie? Lebo nemajú žiadnej imunity. Prečo ju nemajú? Lebo zle žijú. Kto z vás, chlapi, má alergiu? Čo ja viem, ani jeden. Tvrdo robíte, všetko spálite. Tak to má byť!“
„Ty to všetko dodržuješ?“, opáčil posmešník Mišo. „No a nie? Inak by som vám hovädiny nevravel,“ povedal Lojzo. „Vidno to na tebe, že dodržuješ naozaj,“ povedal Mišo, „remeň si si musel popustiť o dve dierky, aby ti pracku z remeňa neodtrhlo. Chudneš navidomoči, určite si v máji na jedle ušanoval najmenej tisícku.“
Chlapi sa rozosmiali.
