sú však nezamestnaní, všetci zväčša dlhodobo evidovaní na úrade práce.
Práve sme boli svedkami veľmi praktického a rukolapného výsledku vynikajúceho projektu, ktorý škola predložila v rámci grantovej schémy rozvoja ľudských zdrojov. Myšlienka, ktorá skrsla v hlave riaditeľa Ing. Petra Smolára, získala z európskych fondov podporu v prepočte približne 2,2 milióna korún. Celý projekt by sa však nedal zrealizovať iba v „réžii“ učilišťa, podieľa sa na ňom aj firma PUNCH v Námestove. Pri výbere a zaradení nezamestnaných do učebného procesu pomohol zase Územný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, pracovisko Tvrdošín. Výsledkom celého projektu je obsadenie 34 pracovných miest vo firme PUCH. Viac ako tri desiatky absolventov celomesačného kurzu budú kvalifikovaní pracovníci k špeciálnym, počítačom riadeným strojom a zariadeniam vo výrobnom procese.
Ako nám povedala zástupkyňa riaditeľa Mgr. Mária Súľovcová, do vyučovacieho procesu sa zaradili predovšetkým nezamestnaní muži v rizikových vekových kategóriách. To znamená mladší ako 30 a starší ako 45 rokov. „Podľa štatistík Národného úradu práce sa práve ľudia v týchto vekových kategóriách najťažšie uplatňujú vo výberových konaniach a konkurzoch. Prví majú podľa mnohých zamestnávateľov nedostatočnú prax a skúsenosti, druhí sú už zase vzhľadom na vysoký vek „neperspektívni.“ Nikto to síce nepovie nahlas, ale v skutočnosti tak uvažuje veľa zamestnávateľov. A práve týmto ľuďom sme sa rozhodli pomôcť.“
Podľa znalosti anglického jazyka sú „študenti“ rozdelení do troch skupín, z ktorých každá absolvuje mesiac teoretickej a praktickej prípravy v škole.
Intenzívna príprava je zameraná na anglický jazyk, informatiku a odborné strojárske predmety, hlavne technické kreslenie a čítanie technickej dokumentácie. Podľa úspešnosti, šikovnosti i doterajšej praxe budú jednotliví absolventi projektu predbežne zaradení na jednotlivé dopredu vybrané pracoviská. Počas druhého mesiaca si už vyskúšajú svoju budúcu prácu v praxi, najšikovnejší odcestujú na odbornú prax a zaučenie aj do materskej firmy v Holandsku. A hoci vybraných pracovísk, pre ktoré sa pripravujú štyri desiatky ľudí, je len 34, vedenie firmy PUNCH prisľúbilo nájsť uplatnenie aj pre ostatných úspešných absolventov projektu.
„Ešte mám v živej pamäti, aké ťažké bolo ľudí presvedčiť, aby sa do projektu zapojili,“ hovorí o skúsenostiach z praxe Mária Súľovcová. „Na úrade práce sme ich div neprosili, kým sme obsadili všetky miesta. Bolo zvláštne, akú veľkú nedôveru majú nezamestnaní voči ponúkaným možnostiam. Po necelých dvoch týždňoch je situácia opačná – musíme s poľutovaním odmietať záujemcov, sklamaných, že sme nevybrali práve ich. No väčšina z nich je vo veku, kedy má pomerne dobré možnosti pri hľadaní práce a na ktorý sa náš projekt nevzťahuje, medzi 30. – 45. rokom.“
Najstarším prázdninovým žiakom na SOUE v Nižnej je v súčasnosti 58-ročný pán. A hoci on i jeho len o niekoľko rokov mladší spolužiaci začínali opatrne a pomaly, dnes sa učia s veľkým zanietením, priam sa do učenia „zažrali“. Jeden z nich popísal na na hodine angličtiny zaujímavú skúsenosť: „Nielen ja som z angličtiny dutý, ale aj moja žena! Celý večer som za ňou chodil a pýtal sa: hú, hú? (angl. who) Až ju to dožralo a opýtala sa aj ona, čo už len po nej toľko húkam. Vôbec nechápala, že ja sa jej stále pýtam: kto?“
