Pred 26-mi rokmi sa na svet veľmi neponáhľal, a tak mu po komplikovanom pôrode zostali trvalé následky – ťažko ovplyvňuje pohyby svalov. Chodiť sa odvážil až v 17-tich rokoch, keď sa po húževnatom cvičení odhodlal odložiť pomocné chodidlo a vydal sa na namáhavú cestu po svete. Pomocníkom sa mu stal spomínaný trojkolesový bicykel, na ktorom prešiel už viac ako 10 000 kilometrov – v pote tváre v dňoch slnečných, ale i v daždi a búrkach, v snehu i na ľade. Keďže sa mu ťažko píše, ako samouk sa naučil obsluhovať počítač. Pracuje v rôznych programoch, kreslí, surfuje po internete. V priebehu ostatného roka ho nadchlo fotografovanie.
Na potulkách Oravou neraz hodiny čakal na západ slnka, digitálnym fotoaparátom skúšal zvečniť nočnú oblohu, či momenty zo života blízkych, z prírody (snímka dolu). Popri zdokonaľovaní sa v tomto umení zatúžil po fotoaparáte, ktorý by mu rozšíril možnosti uplatnenia, a tak zabudol na „neužitočnosť“ invalidného dôchodcu. Pre kamarátov tvoril reklamné a propagačné materiály, na internetovej stránke www.kefas.sk. ponúka svoj pohľad na svet, ktorý by sa podľa ohlasu odborníkov dobre predával aj na úvodných stránkach časopisov. Konečne sa mu život začal páčiť.
Snáď by sme boli o ňom počuli aj iné chvály, keby mu 28. júna na ceste medzi Habovkou a Oravicami neskrížila cestu zelená Fabia combi. Mládenci, zrejme predtým vidiac profesionálny fotoaparát, ktorý Peter namáhavo, ale s radosťou obsluhoval, zrazu zatúžili túto techniku vlastniť. Že pritom niekomu zrútia svet a rozbijú horko-ťažko vytvorenú dôveru v zdravých ľudí, to im nenapadlo. Kiežby sa aspoň svedomie v nich postavilo tejto zlovôli na odpor!
