y a prezradil aj nejaké plány do budúcnosti.
Kedy vznikla ZUŠ P. M. Bohúňa a čím všetkým musela škola prejsť od vzniku? Aké odbory v súčasnosti v škole fungujú, koľko pedagógov v škole pracuje a koľko žiakov má škola v tomto školskom roku? Dá sa povedať, z ktorého odboru vychádzajú najúspešnejší absolventi?
„ZUŠ P. M. Bohúňa v Dolnom Kubíne vznikla 1. septembra 1958 ako Základná hudobná škola. Prvé učebne mala na Ulici SNP v tzv. Vorsovej vile. Hneď od samotného začiatku bol o hudobné vzdelávanie v meste veľmi veľký záujem a ani nebolo možné všetkých záujemcov prijať. Škola začala svoju činnosť s dvomi internými učiteľmi - Štefanom Jurášom ako riaditeľom školy a Máriou Čilovou – Geburovou. Pomáhali im dvaja externisti – Tadeáš Salva, neskôr známy slovenský skladateľ, a Jaroslav Ondrejka. V prvom roku existencie školy ju navštevovalo šesťdesiatsedem žiakov. Potom prišiel ďalší učiteľ Jaroslav Lauko, neskorší riaditeľ a v škole sa v hudbe vzdelávalo bezmála sto žiakov. Od školského roka 1960-61 sa stala riaditeľkou Mária Geburová, ktorá stála na čele školy až do školského roku 1990/1, kedy funkciu riaditeľa prevzal Stanislav Vasek. O dva roky neskôr sa riaditeľkou stala Edita Kubičková. Vtedy sa škola rozdelila na I. a II. Základnú umeleckú školu a od roku 1996 nesie čestné pomenovanie po rodákovi z Veličnej, maliarovi P. M. Bohúňovi. Škola prešla mnohými premenami i problémami, najmä pokiaľ išlo o priestory. V súčasnej dobe ich máme veľmi dobré, i keď pre rozvoj školy už nestačia. V tomto smere nám treba niečo robiť, bez toho by bol ďalší rozvoj problémový.“
ZUŠ P. M. Bohúňa je známa svojou tvorivou aktivitou, veď aj ona sa už niekoľko rokov stará o rozvoj kultúrno-spoločenského života v Dolnom Kubíne. Ktoré akcie, organizované pod taktovkou vašej školy, považujete za najúspešnejšie?
„Na prvom mieste je to neustále skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, čo je hlavná úloha školy a ostatné je už len jeho výsledkom. Mnoho našich absolventov študuje na konzervatóriách, resp. na vysokej škole múzických umení, mnohí z nich sú pedagógovia či hrajú v popredných slovenských orchestroch. Toto je možno menej známa časť našej práce, ale sme na ňu právom hrdí. Náš podiel na kultúrnom živote mesta považujeme za organickú súčasť činnosti školy, využitím osobných kontaktov prinášame do mesta naozaj kvalitné umenie. Z akcií, ktoré poriadame, treba spomenúť Talenty pre Európu – Medzinárodnú súťaž Bohdana Warchala v hre na sláčikových nástrojoch (predtým Čírenie talentov), či Bohúňovu paletu, výtvarnú súťaž, ktorú organizujeme spoločne s poľským mestom Bialsko–Biala, kde je P. M. Bohúň pochovaný. Obe súťaže zaznamenali v tomto roku už ôsmy ročník svojho trvania. Pravdaže, zúčastňujeme sa pravidelne aj na množstve ďalších súťaží, z ktorých nosia naši žiaci veľmi pekné umiestnenia. Naposledy to bol úspech Akordeónového orchestra Amandolo na 8. Medzinárodnom svetovom hudobnom festivale v Innsbrucku, kde v mládežníckej kategórii obsadil prvé miesto.“
Čo plánujete do budúcnosti? Chcete rozširovať ponuku odborov, akcií...?
„Každá škola si plánuje určitú víziu svojho ďalšieho rozvoja. Už v budúcom školskom roku chceme rozšíriť ponuku odborov, napr. v oblasti výtvarnej výchovy sa chceme špecializovať na módne návrhárstvo, počítačovú grafiku.
Prostredníctvom obnoveného súboru Trnka, ktorý bol pred časom veľmi úspešný, sa chceme znova venovať folklórnemu tancu. Má to u nás už určitú tradíciu. Všetko je však spojené aj s problémami, ktoré sa snažíme za pochodu riešiť. Už spomínané priestory, či finančné prostriedky. Problémy sú tiež v oblasti umeleckého školstva v tom, že sú tu rôzne tlaky na spôsob financovania, ktorý by bol pre štátne školy veľmi nevýhodný, a to financovanie z podielových daní mesta, kým súkromné a cirkevné ZUŠ by boli platené zo štátneho rozpočtu.“
Autor: Zdenka Prílepková
