Čo teda mali robiť stáli štamgasti pohostinského zariadenia? Zakotvili v blízkej cukrárni.
Ak však predpokladali, že tu ich chúťkam ruže pokvitnú, mýlili sa. Majitelia cukrárne, manželia Jaroslav a Mária Jantolovci však nemienili zmeniť svoj útulný podnik na miestnu putiku. Preto si vymysleli fígeľ. K pivu či poldecáku si každý štamgast musel prikúpiť zákusok. Takéto riešenie malo hneď niekoľko plusov. Chlap, pre ktorého bol „čapák“ neraz dôležitejší ako jedlo, sa z koláča ako-tak zároveň najedol. Okrem toho - keď zjedol viac zákuskov, odpadla mu chuť na viacero pív či poldecákov, ba menej piť mu dovolila aj peňaženka.
Mimochodom: odvtedy prinášali domov deťom a manželkám zákusky aj otcovia a manželia, ktorí predtým na niečo podobné ani nepomysleli. Takže aj ovca zostala celá, aj „vlk“ sa ako-tak nasýti. Ale predovšetkým – cukráreň v Habovke zostala aj naďalej čistou a útulnou cukrárničkou, kde si kultúrne radi posedia deti aj rodičia.
Autor: mp