Článok pokračuje pod video reklamou
kú technickú univerzitu. Len šestnásťročný Peter totiž ešte pred maturitou absolvoval prijímačky korešpondenčnou formou, pričom záverečný test vypracovával na gymnáziu. Oficiálne sa správu o prijatí na vysokú školu dozvedel po maturite a odvtedy si užíva zaslúžené prázdniny.
Peter je navonok obyčajný študent, ktorý študentské roky prežil po boku s o dva roky starším bratom. Ako povedal, bolo to jednoduché. Keď mal štyri roky, brat bol už prvák a popri ňom sa bez problémov naučil čítať a písať. Nikoho neprekvapilo, že ako päťročný poľahky lúštil krížovky a tak sa rodičia rozhodli prihlásiť ho do školy skôr ako býva zvykom. Avšak aj v prvej triede sa Peter nudil a po zvládnutí rozdielových skúšok preskočil druhý ročník a ocitol sa v jednej triede so svojím bratom. Škola bola však preňho nezáživná a ako sám tvrdí, rovnako to bolo aj na osemročnom gymnáziu. Jeho doménami boli, sú a zrejme aj budú matematika, fyzika a programovanie. Ani rozhodovanie o ďalšom smerovaní nebolo preňho ťažké, práve naopak. Rodičia ho nemuseli postrčiť, usmerniť v tom, akú vysokú školu by si mal vybrať. Išiel od začiatku svojou cestou, ktorá jasne ukazovala jeho ďalšie smerovanie – výsostne technické. Čo mohli robiť, vraj verili, že syna príjmu na školu, ktorú si zvolí. A prijali. Už si zvykli, že majú takého nadaného syna. „Aj keď bratovi spočiatku
prekážalo, že sa za ním stále vlečiem, teraz je to už fajn,“ spomína Peter a s úsmevom spomenie, že brata prijali na rovnakú vysokú školu a rovnaký odbor – robotiku alebo kybernetiku. „Robotika je navrhovanie robotov a kybernetika zas za pomoci programov vdychuje vymysleným strojom život,“ upresňuje 16-ročný Dolnokubínčan, ktorý sa už tento týždeň po zápise vo svojej budúcej alma mater oficiálne stane vysokoškolákom – zrejme najmladším na Slovensku.
Aj keď Peter nerád niečo plánuje dopredu, určité predstavy o svojom živote už má: „Po strednej škole som nechcel ísť do zahraničia, prvotným cieľom bolo ísť študovať ďalej odbor, ktorý ma láka a zaujíma. Po vysokej škole by som sa však chcel zdokonaliť vo zvolenej profesii a ísť aspoň na rok do Nemecka.“ Ešte má ale celých päť rokov pred sebou. Teší sa nielen na školu, ktorá mu – ako dúfa – dá konečne zabrať a nebude sa nudiť, ale aj na voľný čas, skateboarding a snowboarding, bývanie v internáte, priateľov... S brigádami to však bude mať – na rozdiel od svojich rovesníkov – ťažšie. Kto zamestná 16-ročného mladíka? A čo vodičský preukaz? No, ešte dva roky ho sem-tam odvezie jeho starší brat.
Byť najmladším maturantom, vlastne už vysokoškolákom, neprináša len výhody. Aj keď možno aspoň trošku slávy. „Ako nejakú veľkú slávu to nevnímam. Ale pred pár dňami som išiel po námestí a začul som, ako si nejaké dievčatá povedali, že to je ten najmladší maturant,“ pousmeje sa Peter, pred ktorým sú dva-tri mesiace oddychu, niekoľko (ne)plánovaných stanovačiek a festivalov.
