Neškrípe to len vo vzájomnej komunikácii

A to aj napriek tomu – alebo práve preto? – že ešte predtým žiadali prostredníctvom petície pravý opak: aby triedna učila deti všetky predmety a aby ich doviedla až do konca štvrtého ročníka. Na petíciu, adresovanú primátorovi a Rade školy doteraz nedostali žiadnu odpoveď. Niektorí rodičia sa domnievajú, že riaditeľka sa takto chce zbaviť niekdajšej riaditeľky, ktorá si trúfla konkurovať jej vo výberovom konaní.

Oslovili sme teda primátora Juraja Bernaťáka, ako je možné, že petícia rodičov (chýbali pod ňou len podpisy 3 rodičov z 18) zostala bez odozvy. Dozvedeli sme sa však, že petíciu primátor riešil so školskou radou. Riaditeľku požiadali o zdôvodnenie prerozdelenia vyučovacích hodín v 3. B, kde vlastivedu učí iná učiteľka, nie triedna. Riaditeľka situáciu vysvetlila tým, že triednu nemôže nechať učiť v nadčasových hodinách, kým iným učiteľkám hodiny do úväzku chýbajú. K riešeniu ju viedla jednoznačne organizácia práce a ekonomika. Rada školy teda dostala za úlohu zvolať rodičovské združenie, na ktorom by sa situácia rodičom podrobne objasnila. „Tým som to považoval za vybavené, veď rodičia tak mali odpoveď dostať dokonca osobne,“ povedal nám primátor. „Okrem toho, z podpisov ani nebolo zrejmé, komu vlastne máme odpovedať.“

Čo sa teda stalo, kde informácia uviazla? Od riaditeľky Dagmar Šurinovej sme sa dozvedeli, že rodičovské združenie bolo zvolané, ale rodičia neprišli. „Lepšie povedané, prišli siedmi: dvaja aj doobeda, počas otvorených hodín, pretože nie každý môže prísť poobede. Tí istí dvaja s ďalšími piatimi prišli aj popoludní a odpoveď sa dozvedeli.“
Už takmer pred dvomi mesiacmi sa pedagogická rada v škole dohodla, že „nezdravú“ situáciu v 3- B treba riešiť a tak poverila triednu Janu Chlustinovú, aby zvolala rodičovské združenie a prizvala naň aj riaditeľku, čo nebýva zvykom. Napriek tomu to triedna „opomenula“ a združenie zvolala tajne, v neštandardnom termíne a bez riaditeľky. Namiesto toho uzrela svetlo sveta petícia. Vtedy sa vraj začali problémy vyostrovať a atmosféra v triede, ale i v učiteľskom kolektíve začínala byť „dusná.“

„Ak mali rodičia výhrady, prečo neprišli za mnou? Boli by sme ich riešili. Ak sa obávali, že sa to odrazí na deťoch, mohli poslať triedneho dôverníka, načo ho majú? Hádam sa nebudeme dorozumievať cez noviny! To veci sotva pomôže.“ Čiastočne je to pravda, ale tá býva takmer vždy niekde uprostred. Školský rok sa končí, triedna učiteľka prijala výpoveď dohodou aj s odstupným. Dusno v 3. B sa cez leto snáď vyvetrá, možno niektorí rodičia svoje deti preradia do štátnej školy pri Oravici, ako už niekoľkí pred nimi. No z nevydarenej komunikácie učiteľ – rodičia – riaditeľ – rada školy by sa mali poučiť rodičia všade, nielen v Trstenej.