Slovenské lýceum sa „scvrklo“

Kým naši študenti na literárnych a jazykových olympiádach zo slovenčiny tvrdo zápolia o vavríny víťazstva, títo víťazia vždy. Sú totiž jediní v celom 40-miliónovom Poľsku. Študenti Lýcea Hrdinov Westerplatte v Jablonke.

„Kým pri vzniku bola slovenčina na lýceu vyučovacím jazykom, dnes sa ju už naši študenti učia len ako druhý cudzí jazyk, prvým je niektorý zo svetových jazykov,“ hovorí riaditeľka Mgr. Aniela Stopková. „Ale so slovenskou Oravou nás viaže dlhoročné priateľstvo so študentmi a učiteľmi Gymnázia M. Hattalu v Trstenej. Niektoré ročníky sa zvyknú obzvlášť spriateliť, to záleží od naturelu študentov. Vtedy chodia dokonca aj na spoločné exkurzie a výlety.“
Liceum Ogólnoksztalcacego im. Bohaterów Westerplatte v Jablonke vzniklo pred 53 rokmi ako jediná stredná škola na poľskej – Čiernej – Orave. Mladí chodili za zárobkom do Krakova a do Sliezskeho vojvodstva, kde sa stretávali s inou kultúrou, jazykom i mentalitou. Vzdelanie za hranicami bolo pre väčšinu mladých ľudí nedosiahnuteľné, chýbali peniaze. Na základe Zmluvy o priateľstve a spolupráci, uzatvorenej medzi Poľskom a Československom v roku 1947, vznikla v každej z oravských poľských dedín slovenská základná škola. Žiaci z týchto základných škôl však mali uzamknutú cestu k ďalšiemu vzdelaniu. Vzhľadom na to, že tu žilo množstvo Slovákov hrdých na svoj pôvod a jazyk (Šprlákovci, Paleníkovci, Baligovci, Nižnikovci, Paniakovci, Kovalíkovci a iní), presadili aj vznik vlastného gymnázia – lýcea, ktoré otvorilo brány prvým študentom v septembri 1951. Poľské lýceum tu vzniklo až o 5 rokov neskôr. O ďalšie tri roky sa obe školy spojili, ale slovenčina tu zostala vyučovacím jazykom aj naďalej.

Vyučujúcimi boli nielen domáci učitelia, ale aj učitelia zo Slovenska. Stovky absolventov lýcea študovali na slovenských a českých vysokých školách a univerzitách. Bolo to veľmi lukratívne, pretože poľský štát týmto študentom dotoval študijné náklady na Slovensku v plnej výške. Niektorí sa dokonca vrátili, podobne ako terajšia profesorka slovenčiny Anna Lenčovská.
Kultúrny vývoj sa však nezastavil – čoraz viac mladých poľských Slovákov – Oravcov – sa hlási k poľskej národnosti. „Ani nie tak dávno sa na Čiernej Orave k slovenskej národnosti hlásila polovica obyvateľstva,“ vysvetľuje nám Aniela Stopková. „Pred dvomi rokmi prebehlo v Poľsku sčítanie obyvateľstva. Podľa jeho výsledkov tu žije už len 400 Slovákov. Ide prevažne o starších ľudí, mladí sa pomaly integrujú medzi Poliakov.“

Ako sme sa dozvedeli, to je pravdepodobne aj dôvodom zníženého záujmu o slovenčinu na lýceu. Tá už niekoľko rokov nie je na lýceu povinným jazykom. Pred šiestimi rokmi zanikla na Čiernej Orave aj posledná slovenská základná škola, pomaly sa vytráca aj potreba vyššieho vzdelania v slovenskom jazyku. Európa sa integruje, vstupenkou do nej sa stali angličtina, nemčina či francúzština. Slovenčina sa tak prirodzeným vývojom stala na lýceu v Jablonke druhým cudzím jazykom.

„Momentálne študuje slovenčinu 34 študentov, ktorí z nej budú pravdepodobne aj maturovať,“ dozvedáme sa od riaditeľky. „Musím povedať, že v Jablonke a v jej okolí ešte žijú roduverní Slováci, napríklad Kaprzakovci, Bugajski či Litwiakovci. Práve Litwiakovci majú päť dcér, z nich už tri u nás maturovali a ďalšie dve ešte maturita čaká.“

Napriek tomu, že Lýceum Hrdinov Westerplatte v Jablonke úzko spolupracuje s trstenským gymnáziom i slovenským konzulátom, záujem o slovenčinu tu v ostatných rokoch výrazne upadá. O zvýhodnenom vysokoškolskom štúdiu na Slovensku môžu absolventi iba ak snívať, hovorová slovenčina im je tak či tak blízka a tak ich k štúdiu slovenčiny už prakticky nič nemotivuje.