Základné školské vzdelanie získal v miestnej škole pod láskavou a starostlivou rukou pani učiteľky Balekovej a pána učiteľa Jelenčíka. Po skončení povinnej školskej dochádzky i na odporúčanie svojho krstného otca J. E. biskupa Jána Vojtaššáka odišiel študovať na Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule do Spišského Podhradia. Tam študenti ústavu, vedení prísnym, ale spravodlivým dohľadom svojich profesorov, nielenže získavali nové vedomosti a učili sa poriadku v duchu latinského porekadla “Serva ordinem et ordo servabid te” (Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba), ale – čo je dôležité – nadobúdali ušľachtilý vzťah k všetkému, čo je dielom Všemohúceho. Popri tom sa venovali skautingu, športu a iným prospešným činnostiam. Po skončení štúdií v roku 1935 nastúpil ako mladý učiteľ do školy v Hladovke. Tam pôsobil do roku 1944, kedy odišiel učiť do Zábiedova. V roku 1945 nastúpil za riaditeľa Základnej školy v Trstenej. Po určitom čase však pocítil krutosť vtedajšieho režimu, keď – ako mnohí iní – za svoje presvedčenie musel opustiť nielen miesto riaditeľa, ale spolu so svojou manželkou bol bezdôvodne “na hodinu” prepustený zo školských služieb. Bez zamestnania si potom hľadal miesto, až ho konečne našiel na Oravskej priehrade.
Vďaka svojím vedomostiam a schopnostiam, ale i aktívnej práci ako záložný dôstojník, či v práci v organizácii Červeného kríža a v civilnej obrane, podarilo sa mu vrátiť opäť k učiteľovaniu. Učil vo svojom rodnom kraji – v Tvrdošíne. Pre svoju veľkú lásku k deťom spolu s manželkou učili dlhé roky tých najmenších – prváčikov. Možno bez nadsadenia povedať, že práve v Tvrdošíne vychovali celé generácie jeho obyvateľov. Keď sa v Tvrdošíne popri základnej a poľnohospodárskej škole otvorila aj pedagogická škola, ktorá vychovávala budúcich učiteľov a pripravovala ich do praxe, učil jubilant – ako metodik – aj v tejto školskej ustanovizni. Určité obdobie bol aj zástupcom riaditeľa základnej školy pre 1. – 4. ročníky.
Jozef Krupa vykonal veľký kus práce aj v osvetovej oblasti. Už v ranej mladosti, ako žiak a študent, ale i neskoršie už ako učiteľ, veľmi rád hrával i režíroval divadelné predstavenia. Jubilant má zásluhy aj v telovýchovnej činnosti. Mnoho rokov aktívne – ako brankár – hrával futbal za Tvrdošín, neskoršie, už ako učiteľ, úspešne trénoval žiakov miestnej školy. Aktívne pomáhal aj pri iných športových podujatiach, napr. v organizačnom štábe bežeckej disciplíny ”Beh zdravia” a pod.
Životné jubileum zastihuje Jozefa Krupu ešte i dnes v činorodej a v záslužnej práci. Takmer 30 rokov vykonával funkciu lektora Galérie Márie Medveckej v prostredí jemu veľmi milom, veď sa tam, pred necelými deviatimi desiatkami rokov narodil – v kúrii, ktorá, žiaľ, už nestojí. Niekoľko rokov aktívne pracoval aj ako člen Rady starších, poradného orgánu primátora mesta. Zozbieral poznatky vedecko-bádateľskej činnosti vdp. profesora Štefana Šmálika o histórii tvrdošínskej farnosti, keď ho osobne navštevoval v Tvrdošíne, ale i v Oravskom Bielom Potoku. Príležitostne aj v súčasnosti píše články o historických udalostiach Tvrdošína a blízkeho okolia.
A tak do radu tých, ktorí mu pri oslavách jeho životného jubilea prichádzajú zablahoželať, patrí jeho manželka a jeho najbližší príbuzní, bývalí kolegovia i terajší učitelia, žiaci, priatelia aj známi. Ad multos annos, in multam felicitas!
Autor: Jaroslav Kocian