olstva akosi nevie odhodlať. Aj preto sa tretí sektor, presnejšie iniciatívna skupina pôsobiaca pri Centre pre vzdelávaciu politiku (CPVP) rozhodla vziať veci do vlastných rúk a rozbehla kampaň Za dobrý zákon o výchove a vzdelávaní. Iniciátori myšlienky dúfajú, že k Iniciatíve za reformu školstva sa zapojí nielen odborná, ale aj laická verejnosť, mimovládne organizácie, verejné inštitúcie, ale aj rodičia, ktorým záleží na kvalite výchovy a vzdelávania detí.
Pri zrode Iniciatívy za reformu školstva stála aj Marcela Maslová zo Združenia Orava, ktorá si myslí, že v našej spoločnosti sa robia rôzne reformy, ale na reformu výchovy a vzdelávania stále nezvyšuje čas. „Všetky školské reformy, ktoré za posledné desaťročie prebehli, sú len čiastkové a nesystematické. Súčasný školský zákon je postavený ešte na socialistických filozofických základoch, mnohé vyhlášky a opatrenia často vnášajú do tejto oblasti len chaos a nepovzbudzujú k uskutočňovaniu potrebných zmien. Myslíme si, že tento problém by mal riešiť nový školský zákon o výchove a vzdelávaní,“ zdôraznila M. Maslová.
V rámci CPVP sa organizujú aj tzv. kritické diskusie (nejedna sa uskutočnila aj na Orave za účasti učiteľov aj rodičov. Tá posledná bola na tému kurikulárnej reformy, teda zmien v obsahu vyučovania. „Riešiť by to mala predovšetkým kurikulárna rada, ktorá mala byť sformovaná na ministerstve školstva už takmer pred dvoma rokmi. Dodnes sa však tak nestalo a na väčšine škôl sa namiesto vedomostí a zručností žiaci naďalej učia len texty učebníc,“ skonštatovala M. Maslová.
Niekde uprostred pomyselnej barikády stoja pedagógovia. Mnohí sa aj napriek nepriazni doby už roky snažia o inovácie, ktoré sú pre školstvo nevyhnutné, ak sa chceme ako-tak priblížiť k ostatným európskym krajinám. Krôčikom k tomu bola aj minuloročná účasť na medzinárodnom testovaní PISA – Programe medzinárodného hodnotenia žiakov, ktoré sa uskutočňuje v krajinách OECD a je v nich vysoko rešpektované. Práve na základe výsledkov tohto hodnotenia mnohé krajiny začali radikálne prehodnocovať svoje školské systémy. Ako však upresnila M. Maslová, „výsledky slovenského testovania budú známe až v decembri tohto roku, ale na základe predchádzajúcich hodnotení môžeme predpokladať, že sa umiestnime niekde okolo krajín V4, ktoré sa testovania zúčastnili aj v predchádzajúcich kolách, pričom umiestnenie bolo veľmi nelichotivé.“ Dodajme, že testovanie sa zameriava na čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť a skúma predovšetkým schopnosti riešiť problémy a pracovať s informáciami. Prípadné nepriaznivé výsledky testovania našich žiakov by mali byť prvým (alebo práve posledným) varovaním všetkých zainteresovaných osôb, ktorí pripravujú alebo sa chcú podieľať na príprave reformy školstva.
