„A čo týchto osemdesiat jariek? Tie ste nezahrnuli do žiadosti, na tie peniaze nechcete?“
„No, nezahrnuli,“ odpovedá zootechnik. „Akosi sme ich zabudli preradiť zo stavu jariek do stavu oviec...“
„To by si mal s vami už vybaviť predseda... Je to vaša osobná zodpovednosť. Voči družstvu i voči jeho členom,“ pracovník Poľnohospodárskej platobnej agentúry, pracovisko Dolný Kubín, odkladá papiere a pokračuje v kontrole. Pre neho je zatiaľ všetko v poriadku, družstvo nenadsadilo počet oviec, na ktoré dostalo podporu. Dokonca žiada menej, ako malo. Vnútorne ho však mrzí práca zootechnika, ktorý „zabudne“ a družstvo a jeho podielnikov tak pripraví o 30–40 000 Sk.
Kontrole Poľnohospodárskej platobnej agentúry sa od 4. júna podrobilo viacero poľnohospodárskych subjektov a farmárov – súkromne hospodáriacich roľníkov. Podľa usmernenia sekcie kontroly Poľnohospodárskej platobnej agentúry sa už v máji mali začať kontroly, zamerané na poskytnutie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na podporu štrukturálnych zmien poľnohospodárstva v záujme konkurencieschopnosti jeho produkcie na trhu. Všetko sa však posunulo takmer o mesiac. Dôvod? Pracovníci agentúry boli takmer do konca mesiaca zavalení spracovávaním žiadostí na poskytnutie finančných podpôr roľníkov na pôdu. Ako nám povedal pracovník agentúry Ing. Anton Janči, mnohí oravskí farmári svoje právo na finančnú podporu nevyužili, žiadosti si do konca mája – hoci termín prijímania bol do 14. mája – uplatnilo na dolnokubínskom pracovisku agentúry iba niečo nad 400 farmárov a poľnohospodárskych subjektov. „Hlavne členovia družstiev by sa mali zaujímať, ako manažéri ich podniku využili či nevyužili možnosť získania peňazí pre družstvo. A veruže boli aj také, ktorým by mali čo vyčítať, pretože ich pripravili naozaj o dosť veľké objemy peňazí,“ povedal nám A. Janči. „Príklad: žiadosť na verifikovanú pôdy si podá spoločenstvo súkromných vlastníkov pôdy. Do žiadosti však zahrnie aj vlastníkov, ktorí vlastnia také malé výmery, na aké sa podpora v EÚ neposkytuje. Ak sa niečo podobné zistí pri podávaní žiadosti, ešte sa to dá opraviť. Ak sa však na to príde až pri kontrole, družstvo alebo spoločenstvo čaká prinajmenšom krátenie podpory, ak nie sankcia. A tá môže byť až do výšky požadovanej podpory. Členovia družstiev by sa mali zaujímať aj o to, či podnik stihol dať žiadosť načas, pretože za každý deň oneskorenia je podpora krátená. A zanedbanie termínu len ťažko možno nazvať „objektívnou“ príčinou, prečo pripravili manažment družstevníkov o akúkoľvek sumu peňazí.“
„Aj ja som si podal žiadosť na podporu obrábanej pôdy,“ povedal nám dôchodca zo Zuberca, ktorý obrába hektár zeme. „Prečo túto možnosť nevyužiť? Doteraz mi na ňu nikto nič nedal, toto je pre mňa novinka. Ale žiadosť bola taká komplikovaná, že by pri nej jeden maturoval. Nakoniec sa mi ju s pomocou dobrých ľudí podarilo vyplniť, no z agentúra ma vrátili – nemal som založený účet v banke. A bez toho to nejde. A tak, čo už mám aj 75 rokov, musel som si ho založiť. Ale žiadosť som podať stihol.“ Spomedzi žiadostí na podporu obrábanej pôdy bude 8 % podliehať satelitnej kontrole a ak sa ukáže, že údaje v žiadosti sa nezhodujú so skutočnosťou, platia už skôr spomínané sankčné pravidlá.
Pri kontrolách, ktoré práve prebiehajú, sa pracovníci Poľnohospodárskej platobnej agentúry zameriavajú na overovanie údajov v žiadostiach na podporu vybraných plodín, chovu hovädzieho dobytka, bahníc, jariek a kôz. Kontrolóri fyzicky preverujú jesenné založenie tohtoročnej úrody, prehodnocujú plány osevu a vyorávky a plnenie podnikateľského zámeru a osevných plánov. Priamo na mieste overujú stav dobytka, oddelené ustajnenie dojčiacich kráv a teľných jalovíc, ale aj doklady o podiele krvi mliekových plemien kráv, označenie zvierat, ušné značky, úhyn a nutnú porážku zvierat, ktoré boli zahrnuté do žiadosti o podporu. V takomto prípade vyžadujú od družstva či farmára potvrdenie veterinárneho lekára a oznámenie udalosti na agentúru. V prípade, že zvieratá boli ukradnuté, chovateľ musí pri kontrole predložiť aj potvrdenie od polície.
Podľa slov Antona Jančiho kontrole podlieha aj to, či sú peniaze zo štátneho rozpočtu vedené na osobitnom účte v banke, či sú využívané v súlade s uzatvorenou zmluvou a či nedošlo k ich neoprávnenému použitiu.
Okrem kontrolórov by sa však o všetky tieto faktory mali zaujímať aj samotní členovia družstiev, pretože neraz ide o pomerne veľké objemy peňazí, ktoré musia podniky pri nedodržaní podmienok vracať naspäť do štátnej kasy. A nemuseli by. Závisí to len a len od schopností manažérov družstva či spoločenstva. Súkromný gazda si môže niečo podobné vyčítať len sám sebe, no družstevníci či členovia spolku si na to platia odborníkov a tak majú právo žiadať od nich stopercentnú prácu.