Zrejme s takýmto zámerom na stredné školy v oravskom regióne zavítal líder jednej z novšie vzniknutých politických strán. Pôvodne mala byť témou „apolitického“ diskusného stretnutia žurnalistika, slovo žurnalistika však z úst rečníka zaznelo až po približne 20 minútach, aj to v súvislosti s úspechmi istého média. Líder hneď v začiatku stretnutia nasmeroval diskusiu s piatimi triedami maturitných ročníkov na „lepšie zajtrajšky“, za ktoré sme my mladí zodpovední, a na slovenskú politickú scénu, z ktorej podľa jeho slov urobili naši politici chliev. Jediné východisko z tejto situácie vidí politik v aktívnom podieľaní sa občanov na politickom dianí, namiesto „vysedávania pri pive a pindania“. Za príklad dáva sám seba, pretože je osobou, ktorá sa má sama dobre, a okrem toho má záujem na zlepšení súčasnej spoločensko-politickej situácie. Vzor vidí aj v americkej spoločnosti riadiacej sa životným krédom „go“ (angl. ísť), namiesto „wait“ (angl. čakať), typického skôr pre Slovákov. To, že sa človek môže presadiť aj bez podpory „zhora“, vykreslil na príklade firmy, ktorú riadil, ktorej cena stúpla za päť rokov z 0 Sk na 3 miliardy korún, vďaka „tisíckam hodín driny“. Ďalšou zaujímavosťou zo „sveta žurnalistiky“ bola informácia, že kvôli politike prestal riadiť „svoje autíčko“ (AUDI A8), lebo si uvedomil, že jazdí rýchlo a prípadná nehoda, aj ním nezavinená, by mohla poškodiť dobré meno strany a ľudí, ktorí spolu s ním do politiky vstúpili. Po upozornení jedného z dozorkonajúcich pedagógov, že by sa diskusia so študentmi mala odvíjať úplne iným smerom než je politika, politik decentne zdôraznil: - Som ochotný odpovedať aj na otázky týkajúce sa žurnalistiky. Len sa pýtajte! Otázke študenta, či za svoj vzor pokladá talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, sa líder strany pousmial a odpovedal, že si tohto pána pre to, čo dokázal na mediálnom poli váži, avšak tvrdiť, že je jeho vzorom nemôže, pretože ho nepozná dosť dobre. Ktovie ako by odpovedal, keby ho poznal. Názor väčšiny zúčastnených študentov vyslovila v závere stretnutia učiteľka spýtajúc sa politika, či si nemyslí, že by pre našu „svetlú budúcnosť“ bolo lepšie stráviť čas venovaný tejto „apolitickej“ besede v škole. Mementom v predvolebnom čase, keď sa z obyčajného občana zas na chvíľu, aj vďaka kampaniam rôznych strán a hnutí, stane „pán občan“ by mohla byť aj skúsenosť zo štvrtkového diskusného stretnutia s lídrom strany, ktorá v mnohom pripomína staré známe: „Nie je všetko zlato, čo sa blyští!“
Branislav Gvoždiak, Vladimír Buzna,
Gymnázium M. Hattalu Trstená
