Odborári, okrem iného, žiadali, aby vyššie odborné vzdelanie, t. j. dvojročné po maturite na konzervatóriu, bolo pre zaradenie učiteľov základných umeleckých škôl a korepetítorov do platových tried uznané ako vysokoškolské vzdelanie. Nie hru na všetky hudobné nástroje je možné totiž študovať na VŠMÚ. A tak sa môže stať, že vysokoškolské diplomy z rôznych škôl sú podkladom pre vyššie platy, hoci ich držitelia mohli v škole preberať akurát hudobnú výchovu. A odborníci v hre na hudobný nástroj, v mnohých prípadoch účastníci či víťazi i medzinárodných súťaží, prídu o minimálne tisícku.
- Bolo by treba najprv zjednotiť systém škôl, - hovorí Karol Hromádka, riaditeľ ZUŠ I. Ballu v Dolnom Kubíne. - Veď vyššie odborné vzdelanie, ktoré je predpokladom pre 8. platovú triedu, znamená iba o rok kratšie vzdelávanie ako bakalárske, ktorého absolventi môžu získať deviatku. Bakalárske štúdium však pre umelecké smery neexistuje.
Z tridsiatich pedagógov tejto ZUŠ-ky je približne 60 % absolventov konzervatórií, 5 % nekvalifikovaných a 35 % vyučujúcich má inú vysokú školu, ktorou nemusí byť naplnená odbornosť v porovnaní s odbornosťou konzervatoristov.
Protest proti dehonestácii umeleckého školstva chcú dolnokubínski pedagóvia odovzdať Ministerstvu školstva SR po prediskutovaní problému s kolegami slovenských umeleckých škôl, ktorí budú prítomní začiatkom júna na 7. ročníku Festivalu Ivana Ballu. Na tento festival plánujú jeho organizátori pozvať aj zástupcov MŠ SR.
Už teraz však problém, pred ktorý legislatívci postavili vedenia základných škôl koncom apríla, opäť zamestnáva aj ich odborový zväz. (vš)
