Dochádzať za prácou aj do zahraničia je dnes už bežné. Ale 11 tisíc kilometrov je trocha priveľa. Ako ste sa dostali až na Kamčatku?
Už veľa rokov pracujem ako zvárač plynovodných potrubí v jednom českom podniku. Vyhral konkurz na výstavbu plynovodu na Kamčatke pre ruský podnik GASPROM. Spolu so Štefanom Čulom z Rabče a z Jánom Fernezom z Oravskej Polhory sme dostali ponuku ísť pracovať do tohto kúta sveta. Povedali nám, že sú tam veľmi tvrdé podmienky, máme vraj o ponuke porozmýšľať.
- Nechcela som tomu ani veriť, - hovorí manželka Ferdinanda Barčáka. - Odchod manžela sme v rodine znášali veľmi ťažko. Najmä prvý raz a najmä kvôli tej diaľke. Čo keby sa bolo treba rýchlo vrátiť domov? Keď sme zistili, že je možné skontaktovať sa telefonicky, bolo nám trocha ľahšie.
Je rozdiel medzi týždňovkou na Slovensku a v zahraničí?
Na Kamčatke pracujem už tretí rok, ale nástup si veľmi dobre pamätám. Bola to pre mňa priveľká zmena, aj napriek tomu, že som predtým robil ako zvárač potrubí na výstavbe plynovodov dva roky v Poľsku, štyri na Ukrajine, v Čechách... Už roky sa takto túlam po staveniskách. Tri mesiace odlúčenia od domova je však pridlho a najmä, keď si predstavím tie tisíce kilometrov od najbližších. Vzdušnou čiarou z Prahy na Kamčatku je 11 tisíc kilometrov, časový rozdiel 9 hodín. Keď sa vrátim domov, trvá mi dva dni, kým sa zorientujem. V noci sa mi chce jesť, cez deň spať.
Aj keď na Orave bývajú tuhé zimy, zrejme sa s tými na Kamčatke nedajú porovnávať.
Počas zimy som tam bol vlani od 10. januára do do 8. apríla. Zažil som mráz - 470 C. Sú to však suché „príjemnejšie“ mrazy. Bežna sa teplota pohybuje okolo - 250 C. Robiť s technikou je možné iba ak je teplejšie ako - 250 C. Najhoršie sú snehové búrky. Obyvatelia Kamčatky ich príchod vycítia dopredu. Raz nás takáto búrka takmer zasypala snehom. Prišla nečakane, zaviala náš autobus, my sme sa zachránili peším 15 km dlhým rýchlym pochodom. Vtedy za tri hodiny nafúkalo 2 metre snehu. Snehové búrky na Kamčatke trvajú aj 3 dni. Keď by som mal porovnať život na Kamčatke so životom na Orave, tak my máme doma „ameriku“. Tam nie je nič výnimočné, ak je trojdňový výpadok elektrickej energie, alebo sa tri dni nekúri. Nikto sa nesťažuje. Domáci rozprávali, že vlaňajšia zima bola pravdepodobne najtuhšia. Túto zimu na Kamčatke napadlo 4 m snehu a vraj bola ešte silnejšia.
Pracujete aj v takýchto podmienkach?
Od Vianoc som doma, sneh sa musí roztopiť. Náš úsek plynovodu je 250 km dlhý. Druhý 250 km úsek robia Rusi. Trasa plynovodu vedie cez tundru. Sú to najmä hlboké močiare a brezové lesy. Žiadne cesty, jedinú riadnu cestu robíme my, zasýpajúc a upravujúc močiare, aby sme mohli vôbec prejsť. Len tak sa dá autom ísť ďalej. Keď je terén dostatočne spevnený, kopeme vedľa cesty ryhu pre plynovod. Zvárame oceľové rúry s polmetrovým priemerom, kontrolujeme tesnosť. Zvára sa vo viacerých vrstvách. Ak sa objaví dierka veľká ako hrot ihly, musí sa urobiť oprava zvaru. Ako zvárači sme všetci nejako začínali. Na Kamčatke som najmladší. Mladých nepribúda. Firma vyžaduje vyučených odborníkov a skúsenosti. Často nám znepríjemňujú život komáre, je ich tam spústa. Zvárame v špeciálnych stanoch umiestnených nad potrubím v mieste zvaru, aby na nás nepršalo a nefúkal silný vietor. Stany sa postupne posúvajú. Sme oblečení v teplých oblekoch. Priamo na pracovisko nás denne vozia ruským vozidlom KAMAZ až do vzdialenosti 120 km. Cesta na pracovisko trvá viac ako dve hodiny. Bývame na samote, no je nás tam približne tisíc. Od leta tohto roku by sme však mali mať ubytovanie bližšie k pracovisku. V nedeľu nás vozia do mesta Kamčatka, ktoré je vzdialené 200 km od samoty.
Dokedy budete za prácou „dochádzať“ až na Kamčastku?
Som tam od 5. mája 1999. Sú to už 3 roky, plynovod sme mali postaviť za dva roky, už sme tam tretí a môže byť, že ho nepostavíme ani za päť. Zdržiava nás počasie. Môj pracovný cyklus spočíva v cykle tri mesiace Kamčatka, mesiac rodná Orava. Aj cestovanie je niekedy rizikom. Nie je to ľahké nasadnúť do lietadla, keď o nejakom počujete, že spadlo. Počas jedného letu smerom domov začali letušky nápadne pobehovať. Pozreli sme z okna a videli, že opäť sme na letisku, z ktorého sme pred pár minútami odleteli. Dozvedeli sme sa, že sa pokazil jeden z motorov lietadla.
Aká je Kamčatka?
Poloostrov má približne 300 tisíc obyvateľov. Osídlenie Kamčatky Rusom podľa plánu nevyšlo. Kedysi mali prisťahovalci od štátu rôzne výhody, tie však boli po rozpade Sovietskeho zväzu zrušené. Zastavila sa výstavba, kolchoz sa rozpadol a mnohé sa zmenilo k horšiemu. Nádherná nedotknutá divoká príroda priťahuje veľa turistov, archeológov... z USA, Kanady a Japonska. Je tam ropa, veľké nálezisko zemného plynu, zlato, množstvo medveďov... Rusi majú radi Slovákov, asi sme im bližší mentalitou. Hovoria, že my sme Západ, Západná Ukrajina. Lenina tam oslavujú dodnes. A pijú veľa ruskej vodky, mnohých pálenka zdegenerovala. Kamčatka je teraz viacej prístupná aj kvôli ceste, ktorú my robíme hlboko do divokej neprístupnej prírody.
Zaujíma vás dianie v rodnej obci?
Kedy bude zemný plyn v Rabči? Ja s Čulom by sme sami zvarili rúry plynovodu z Námestova do Rabče za dva mesiace.
Vladimír Briš
