n Melánia Pastvová
Jedným z problémov, s ktorým sa však boria dodnes, je starnúci strojový park a nedostatok finančných prostriedkov na jeho obnovu. Ako pomáha rezortné ministerstvo poľnohospodárskym subjektom na Orave, podnikajúcim v sťažených prírodných podmienkach, nám priblížil podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predseda družstva Agrokovex Novoť Ing. Jozef Kondela. Podľa jeho slov že sa dajú pozorovať v sektore výsledky signalizujúce, že to najhoršie majú poľnohospodári už za sebou. Aj vlaňajší hospodársky výsledok v slovenskom agrorezorte sa dostal z červených čísiel a prvýkrát v porevolučnom období sa stalo, že podnikanie na pôde nebolo stratové. - Musím však pripomenúť, že sa tak udialo aj za cenu mnohých reštriktívnych opatrení. Napríklad mzdové ohodnotenie pracovníkov v poľnohospodárstve dosiahlo len 75 % úrovne priemerných miezd v národnom hospodárstve, čo je skutočne smutný ukazovateľ, - konštatuje Ing. Kondela. - Podnikanie v poľnohospodárstve je založené aj na štátom poskytovaných dotáciách, zabezpečujúcich cenovú dostupnosť potravín, plnenie multifinančných vlastností i udržanie poľnohospodárskej výroby v znevýhodnených oblastiach. Rezort poľnohospodárstva SR podľa môjho názoru chráni podnikanie v horších podmienkach. Výška dotácií ale úzko súvisí s úrovňou ekonomiky štátu a tak v porovnaní so západoeurópskymi farmármi sme na tom niekoľkonásobne horšie. Objem poskytnutých dotácií však nesúvisí len so štátnym rozpočtom, ale aj s úrovňou podnikateľských subjektov a kvality ich manažmentu. Rád konštatujem, že na Orave zostali na poľnohospodárskych družstvách kvalitní manažéri, ktorí majú jasné smerovanie (výroba mlieka) a sú otvorení novým rozvojovým programom, aktuálne pre tento rok je, napríklad, strojové dojenie oviec či rekonštrukcie objektov živočíšnej výroby.
V apríli ste sa zúčastnili medzinárodného stretnutia v Brne, týkajúceho sa predvstupových aktivít a podmienok, ktoré rezortu predkladá EÚ. Hovorilo sa o podmienkach, ktoré by mohli byť aktuálne pre náš región?
- Na spomínanom stretnutí v Brne výrazne rezonovali predovšetkým dve skutočnosti: nesúhlas s spridelenými národnými kvótami, ktoré možno nazvať diskriminačnými, až ponižujúcimi. Výrazne to ilustruje komodita mlieka, EÚ nám pridelila kvótu 960 mil. litrov, pričom potenciál Slovenska má na úroveň 1 200 mil. litrov. V blízkej budúcnosti aj u nás očakávame zvýšenú spotrebu mlieka a mliečnych produktov. V súčasnosti je na Slovensku spotreba mlieka žalostne nízka, len 170 l na obyvateľa, v EÚ je to 300 l. Národné kvóty by mali pokrývať očakávanú spotrebu potravinového koša. S najväčšou nevôľou slovenských poľnohospodárov bolo prijaté riešenie priamych platieb, ich výška (len 25 %), ale aj dĺžka prechodného obdobia - až 10 rokov. S predstavami EÚ sme na konferencii absolútne nesúhlasili. Výsledkom konferencie je dojem, že hoci cieľom EÚ je zjednotenie svetadielu, pripravovaná poľnohospodárska politika môže Európu naopak - rozdeliť.
Na Orave sa v posledných rokoch popri výrobe kravského mlieka veľmi sľubne rozvíja ovčiarstvo. Podľa J. Kondelu aj tunajší chovatelia zachytili trend strojového dojenia oviec. V tomto roku sa na Orave strojovo dojí už v 10 podnikoch, kde chovatelia zabezpečujú výrobu ovčej hrudky podľa prísnych veterinárnych a hygienických nariadení. Je dobre, že tento trend sa podarilo zachytiť, veď ochrana spotrebiteľa i výroba dobrých a kvalitných potravín je prioritou každého výrobcu.
- Nostalgia ani folklór nášmu ovčiarstvu nepomôžu, - dodáva Ing. Kondela. - Pri daných investíciách musíme predovšetkým zvyšovať úžitkové parametre. Naši chovatelia budú určite aj naďalej pamätať na ľudové špeciality, údený syr, korbáčiky. Aj táto oblasť si však vyžaduje domyslieť systém predaja a „ošetriť“ ho legislatívne tak, aby ochrana zdravia zákazníka bola prioritná. Myslím, že aj Oravci majú možnosť vytvárať novú kultúru slovenského ovčiarstva. A v tomto nám EÚ dáva zelenú.
