Boh obdaril chudobných Oravcov - Suchohorčanov - bohatstvom, o akom sa im ani nesnívalo. Každý meter štvorcový pôdy blízko poľskej hranice mal cenu určite vyššiu ako najlukratívnejšie pozemky v iných regiónoch Slovenska. Áno, reč je o čiernom rašelinovom zlate. V roku 1956 občanov Suchej Hory o ne vyvlastnením okradol štát a v roku 1992 zrejme tí, čo vedeli o miliardách ležiacich na zemi a z pozície funkcie mali možnosť ovplyvniť smerovanie vlastníctva. Darmo je, peniaze v našej histórii boli vždy pôvodcom korupcie, závisti, nešťastia a zla.
Finančná polícia dala návrh na trestné stíhanie konkrétnej osoby - predsedu privatizačnej komisie - obvineného zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorý napriek tomu, že na vyše 100-hektárové rašelinisko si uplatnili reštitučné nároky ich vlastníci, podľa vyjadrenia polície zaradil privatizačnú jednotku Rašelina Suchá Hora do malej privatizácie. V prípade usvedčenia by obvineného čakal trest odňatia slobody 15 rokov.
Rašeliniská mali v cenách platných v čase skutku hodnotu 2,4 mld, v dnešných cenách 12,6 miliardy. A takáto krádež, ak by sa v tomto prípade preukázala a dokázala - určite nemá v našej histórii obdobu!
Aké bolo pokračovanie histórie Rašeliny Suchá Hora, š. p. po dražbe v roku 1992? Privatizačnú jednotku vydražila firma M-Conex, jediný účastník dražby, za 71,98 mil. Sk, ktorá sa o niekoľko týždňov premenovala na spoločnosť Rašelina Singer Suchá Hora. Uvedená firma, čerpajúc úver z IRB, sa za dva páry rokov výrazne zadĺžila a tak vlastnícke práva na rašelinu prešli na banku, ktorá ich priamym predajom v roku 1996 predala firme Rašelina Suchá Hora - Quido, spol. s r. o. Bratislava za cenu 41,7 mil. Sk. Bola zrušená aj ťarcha na predávaných nehnuteľnostiach vo výške 71,98 mil. Sk. Ako vidieť, cena „rašeliny“ prudko klesala - „hralo sa“ iba o milióny, hoci skutočná hodnota rašelinového sloja bola oproti spomínaným cenám na niekoľko miliónov honov vzdialená. O pozemky s rašelinou v rozlohe109 ha sa od roku 1991 hlásila približne stovka skutočných vlastníkov. Uplynulo však až sedem rokov a Suchohorčania prežili nejednu peripetiu z pozície úradov, polície, konateľov firmy, až dostali vlastnícke práva k pozemkom.
Zo stránok našich novín je známe, že boj o čierne zlato v Suchej Hore pokračoval nielen za zelenými stolmi, ale aj útokom zbraní a obranou hodnôt Suchohorčanov vlastnými telami. Majiteľ firmy Rašelina Quido (RQ) sa občanom vyhrážal zbraňou a tí mali vážne obavy aj z hrozieb, že Vianoce 1999 prežijú „v stanoch, pretože tu príde množstvo áut s bratislavskými ešpézetkami a vypália dedinu“. V tej súvislosti spomeňme napríklad útok z noci 20. novembra 1999 proti občanom Suchej Hory, non-stop strážiacim svoje pozemky, aby sa z nich neodvážala rašelina, keď ich napadla skupina neznámych mužov a mierila na nich zbraňami. Následne, 21. novembra našla polícia vo firme RQ ručné granáty, trhavinu danubit, kuklu, náboje do pištole, výbušnú horľavú látku a v pancierovej skrini Rusa... Už dva roky trvá súdny proces proti majiteľovi firmy RQ a takmer rovnako dlho bol za mrežami spomínaný ruský občan. Zistilo sa, že Rus bol chemik, ktorý si nazhromaždil spomínaný arzenál a vo firme RQ vyrobil plne funkčný nástražný výbušný systém. Nebyť toho, že ho polícia zaistila, mohli sa slová o strávení Vianoc v stanoch v Suchej Hore naplniť. Rus si odsedel 18 mesiacov a zo Slovenska ho vyhostili. Majiteľ firmy RQ čaká na vynesenie rozsudku na slobode, po tom, čo ho vlani súd prepustil konštatujúc, že dôvody na jeho ďalšiu väzbu pominuli. V súvislosti s rašelinou došlo v Suchej Hore v závere apríla tohto roku k ďalšiemu nešťastiu: pod kolesami auta opitého člena súkromnej strážnej služby, strážiacej firmu RQ, 33-ročného vodiča z Bratislavy, vyhasol život mladej matky a jej dvoch maličkých dcérok.
Koncom mája 1997 OÚ v Tvrdošíne uznal právoplatnosť nárokov vlastníkov a priznal im vlastnícke práva na pozemky s rašelinou. Toto rozhodnutie potvrdil aj KS v Žiline 29. mája 1998 a tak 17. júla 1998 vlastníci pozemkov získali vlastnícky vzťah k týmto nehnuteľnostiam. Majiteľ firmy RQ však píše mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd SR proti rozsudku KS v Žiline a vec sa vracia opäť na došetrenie „dolu“...
Vlastníci pozemkov s rašelinou si vytvorili pozemkové spoločenstvo. To dostalo od firmy Gamapolis ponuku na prenájom týchto pozemkov. Hlasovalo o nej valné zhromaždenie vlastníkov. Dve tretiny prítomných síce boli za prenájom, na zhromaždení sa však zúčastnilo iba 45 % vlastníkov pozemkov. A niektorí z nich dnes k tomu pripájajú tento krátky komentár: Našťastie!
Podľa vyjadrenia starostu má spoločenstvo vlastníkov pozemkov právo ťažby a vývozu rašeliny, čaká však na definitívne doriešenie prípadu.
Ako vidieť aj z týchto riadkov, v nedlhej a pestrej histórii sa o ubránenie vlastného majetku ukrytého v Suchej Hore pod povrchom zeme zvádzal doslova ľúty boj. A nielen blízko spomínanej firmy. Informácie napovedajú, že dlhodobejšie aj na vysokých postoch úradov, na súdoch, v zákulisí parlamentu, vo väzniciach... Už polohlasne sa tiež medzi Oravcami dnes hovorí aj o tom, že spoločnosť, vlastniaca na čas tento majetok, za vysoké úvery vo finančných inštitúciách, údajne v zahraničí, ručila samotným surovinovým bohatstvom a tak vraj Suchohorčanom z bývalého čierneho zlata zostane iba čierna diera v podobe dlhov.
Ak by sa, podľa nášho názoru, preukázalo, že spomínaná dražba v roku 1992 skutočne bola niekoľkomiliardovou krádežou, všetko by mohlo byť, azda, od samého začiatku inak. Aby sa však spravodlivosti v tomto prípade konečne učinilo zadosť, o to musia usilovať všetky zainteresované zložky moci, zdola až nahor, ktoré majú garantovať zákonnosť. Inak tu budeme, ako už v prípade ďalších káuz, verejne hovoriť o spoločnosti, v ktorej právo majú iba peniaze a moc.
(lá)
