V posledných dňoch sa akosi roztrhlo vrece s rôznymi poznávacími zájazdami či výmennými pobytmi. Na jeden takýto pobyt sme sa dostali aj my dve - študentky 2.B. V rámci projektu SOCRATES, ktorý sa konal na našej škole, sme mali možnosť navštíviť Fínsko. Projekt SOCRATES bol zameraný na ochranu životného prostredia a udržiavanie poriadku.
Fínsko - krajina mnohých tvárí s nenapodobiteľnou krásou prírody, ktorá ukrýva nádherné tajomstvá. Obidve sme bývali v meste Seinájoky. Je to okolo dvestotisícové mestečko na východe Fínska. Ihneď po príchode nás čakal prvý šok. Nebývali sme spolu, ale každá z nás osobitne v jednej rodine. Celých päť dní sme boli odkázané samé na seba. Musíme sa vám priznať, že niekedy mi pomohli aj ruky a nohy. A to len preto, aby som sa dorozumela s rodinou. Naša znalosť angličtiny dostala prvú veľkú, a čo viac, zahraničnú lekciu. Lekciu každodenného života vo fínskych rodinách. Hovorí sa, že Fíni sú veľmi priateľský a otvorený národ. Môžeme to len potvrdiť. Asi najviac sa to ukázalo v prístupe mladých ľudí voči nám. Ak sme niečo potrebovali, okamžite, bez zbytočných slov nám pomohli. Boli našimi strážnymi anjelmi, našimi sprievodcami po meste, po obchodoch a pamiatkach. Na jednej z prechádzok nás zaujali stavby významného fínskeho architekta Alvana Aalda. Jeho diela sú skutočne veľkolepé. Môžem azda spomenúť trinásťposchodovú vežu, ktorú sme v rámci našej exkurzie po meste nemohli vynechať. Niektorí Fíni boli šokovaní z našich slov, keď sme im povedali, že my v takých „výškach“ aj bývame. Jednoducho oni to nepoznajú. Fínska architektúra je zvyčajne zameraná na prízemné rodinné domy, ktoré rastú do dĺžky a nie do výšky. Možno práve preto tu môžeme vidieť samé lesy a žiadne kopce. Ich kopce sa tam stavajú. Najvyšší vrch sa nachádza na severe v Laponsku, ktorý má okolo 750 m. Predstavte si, vyšší ako naša Babia hora.
Keď niekto vysloví Fínsko, určite ako prvé mu napadne, že je to krajina tisícich jazier. V okolí mesta Seinájoky sme ich našli desiatky. Väčšinou však boli umelo vytvorené. Príroda je podobná ako na Slovensku. Nevyčerpateľná krása sa však závratnou rýchlosťou ničí. Ak sa nemýlim, určite to spôsobuje „amerikanizácia“, ktorá pohltila fínsku mládež. Aj napriek tomu sú ľudia priateľskí a vždy ochotne poradia a pomôžu.
Vo Fínsku ma veľmi zaujal spôsob života mladých. Po tradičnom dennom programe sme si s fínskymi kamarátmi nasadli do auta a odišli do susedného mesta na večernú prehliadku. Na rozdiel od Slovenska, mládež sa nemôže zdržiavať v baroch či pohostinstvách. Množstvo času trávi len tak - v autách, na parkoviskách, na priateľských stretnutiach či v parkoch.
Asi sa mnohí pýtate, čo nás najviac prekvapilo. Je to určite to, prečo sa Fínsko, ako vyspelá krajina, zapojilo do tohto projektu. Podľa mňa nemá žiadne problémy s udržiavaním poriadku či ochrany životného prostredia. Stará známa pravda však hovorí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Ochrana životného prostredia je celosvetový problém. Skúseností z Fínska nám určite pomôžu na ceste k postupnému odstráneniu tohto problému. Mali by sme si preto uvedomiť, že iba vzájomné priateľské vzťahy a ochota zmeniť tento problém na niečo minulé je tým správnym krokom do budúcnosti.
M. Hubčíková, OA Dolný Kubín
