Neznalosť vlastnej rodovej histórie sa však nedá vyčítať viac ako stovke chorvátskych Slovákov, ktorí si prišli 11. a 12. mája do rodnej Trstenej pripomenúť okrúhle storočie od ťažkej doby, ktorá ich prarodičov či rodičov vyhnala do sveta, aby sa zastavili až v chorvátskej časti vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Ani v mnohonárodnostnom štáte, ktorý len pred desaťročím vyhlásil po deväťsto rokoch opäť vlastnú nezávislosť, žijúc na rozhraní niekoľkých kultúr, nestratili tamojší Slováci svoje národné povedomie a hrdo sa hlásia k slovenskému národu, nezabúdajúc na rodné mestečko na slovensko-poľskom pohraničí. Svedčí o tom aj fakt, že takmer polovica chorvátskych návštevníkov Trstenej boli mladí ľudia, ktorí v príjemnom prostredí, vytvorenom dychovou hudbou Oravanka a sprievodným slovom Janky Cabadovej v chorváčtine, neváhali sami vyjsť na pódium a s gitarou zanôtiť chorvátske piesne. Každý z vyše stovky návštevníkov si v Trstenej a okolí našiel rodinu. Každý, až na jedného - veľmi smutný odchádzal domov Ivan Brnušák, hoci rodiny s týmto menom na hornej Orave stále žijú. Nájde si niekto z nich čas, aby mu napísal aspoň pohľadnicu? Ak áno, adresu nájde v našej redakcii. Stretnutia, organizovaného Maticou slovenskou, sa v sobotu 11. mája zúčastnili i veľvyslanci oboch krajín. (mp)
