Lýdia vojtaššáková
Niekto by sa mohol opýtať: Načo nám ten obraz je? Pre párhodinový únik od dnešnej unáhlenej civilizácie, pre siahnutie ku vlastným koreňom, pre rozšírenie vedomostí, pre spomienky...
Prenesenie deviatich dreveníc na viedenskú svetovú výstavu v roku 1873 možno považovať za prvý impulz vytvoriť na Orave múzeum ľudovej architektúry. Koncom 19. storočia dokonca dolnooravskí tesári vybudovali prvý oravský dom ako múzejnú pamiatku pre Národopisnú výstavu československú. Ďalším impulzom, už po viac ako polstoročí, bola zmena štýlu bývania, výstavby obcí a miest. Stop miznutiu dedičstva ľudu Oravy dalo položenie základného kameňa pre výstavbu Múzea oravskej dediny v septembri 1967 v lokalite Brestová pri Zuberci. A v roku 1975 už bolo verejnosti predstavených prvých 21 objektov.
Viac ako miliónu návštevníkov rôznych národností, len vlani ich bolo viac ako 50 tisíc, priblížilo počas svojej histórie Múzeum oravskej dediny v Zuberci - Brestovej život oravskej spoločnosti 19. a začiatku 20. storočia. Mnohé objekty však siahajú do oveľa vzdialenejšej minulosti. Dnes patrí táto „najmladšia“ oravská dedina s 29 prístupnými objektami, ale i ďalšou dvadsiatkou budov k jednému z najdobudovanejších prírodných múzeí na Slovensku.
Živá história
- Nebolo by správne, aby sa naše múzeum stalo mŕtvym symbolom starého sveta, naopak, dokážme z neho urobiť živú dedinu, ktorá je schopná demonštrovať spôsob života Oravcov v minulosti, - hovorí správca Richard Janoštín.
Do dediny sa sezónne nasťahovali remeselníci, podmienky na hru tu majú deti, správca s rodinou tu pestuje ľan, bôb, ovos, zemiaky, chová hydinu i niektoré domáce zvieratá. Okrem bežných prehliadok múzea sú pre návštevníkov pripravované špeciálne tematické vstupy zamerané na rôzne odvetvia ľudovej kultúry. Ako jediné múzeum v prírode zaradilo do programu aj večerné vstupy. - Zhasínajúc svetlá a zamykajúc dreveničky večer po celodenných exkurziách, nám s manželkou napadla myšlienka, prečo túto nočnú krásu drevenej dediny neukázať ľuďom, - hovorí správca R. Janoštin. Od myšlienky k realizácii nebolo ďaleko. Spolupráca so zubereckými muzikantami, množstvo zozbieraných príbehov od starých ľudí, drevené lampáše, letáčiky, naladené hlasivky... Jednou zo zaujímavých akcií v múzeu je aj projekt regionálnej výchovy. Zemianska kúria z Vyšného Kubína s expozíciou školy, kde sa učil aj básnik P. O. Hviezdoslav, už prichýlila niekoľko tried žiakov zubereckej, habovskej, ale aj bratislavskej školy na riadne vyučovanie.
Boj so zubom času
Všetko sa ale točí okolo údržby. - Desí nás výskyt drevokaznej plesne na niektorých častiach historických objektov, vyžiada si to ich výmenu.- Na ošetrenie, prípadne výmenu už čakajú aj šindle na mnohých strechách. Ak niekedy prídete do skanzenu pod Roháčmi, môžete mu pomôcť. Napríklad venovaním desaťkorunáčky na jeden šindeľ. Dostanete za to pamiatku. Akcia nie je stará, už dnes by však mohli reštaurátori z „desaťkorunovej„ pomoci návštevníkov prekryť menšiu sýpku.
