Melánia Pastvová
Aj keď na dvore zrejme ešte nikto na obed ani nepomyslel, rodičia a učitelia zo ZŠ na Brehoch svojich zverencov poznali a zo skúsenosti vedeli, že z pripravovaného obeda nezostane napokon ani omrvinka. A či ide o jazýček slovenský alebo holandský, po aktívne strávenom predpoludní si s obedom poradí každý rovnako. Kým sa v kuchyni len tak blýskali nožíky a hrnce, na dvore sa štyri desiatky detí z Námestova a holandského Burg - Hamsteed chopili lana a každý ťahal za svoj koniec. Vo všeobecnom veselí sa len ťažko dalo spoznať, kto vlastne zvíťazil. Ale o to tu tentokrát ani nešlo.
Minulý týždeň patril na ZŠ Brehy vzácnej priateľskej výmennej návšteve z družobnej školy v Holandsku, od roku 1992 už piatej. Ako sme sa dozvedeli od hlavnej koordinátorky stretnutia angličtinárky Zdenky Veljačikovej, aj počas tohoto týždňa čaká Holanďanov pestrý a zaujímavý program: - Tieto výmenné pobyty sú tiež jedným z podujatí, ktoré zbližujú rodičov a školu, veď do prípravy programu sa pustili rodičia už v októbri minulého roka. A hoci sa deti, rodičia i učitelia pri vzájomných výmenných návštevách striedajú, „naši“ sa snažia vždy pripraviť niečo nové, atraktívne. Aj vzájomná súťaživosť všetkých inšpiruje, - hovorí Zdenka Veljačiková.
Keďže pre Holandsko sú typické roviny ako dlaň, priatelia pripravili 17 deťom a 14 dospelým výlet na jazierka v Roháčoch, ale i do historickej Banskej Štiavnice.
- Ak je počasie perfektné, ako teraz, všetko je perfektné, - reaguje na našu otázku, ako sa tu Holanďanom páči, Bert, ktorý tu nie je prvýkrát.
- Bola som tu pred 10 rokmi a môžem povedať, že Námestovo za ten čas veľmi pokročilo, - nadväzuje učiteľka Janneke. - Rastie nielen škola našich priateľov, skrásnelo aj mesto. Namiesto jednej sú tu dnes tri školy. Ohromne sa nám páčil výlet do Roháčov, hory nás všetkých uchvátili. Ibaže sme sa vrátili riadne unavení a s ubolenými nohami. Deti ten problém nemajú, veď sa pozrite, ani chvíľu neposedia!
Naozaj, mládež sa premiešala, komunikujúc nielen po anglicky, ale aj rukami - nohami.
- Jedni aj druhí sa angličtinu učia ešte len dva roky, takže sa im dosť ťažko komunikuje, - hovorí Zdenka Veljačiková. - Ale vždy sa vynájdu a dorozumejú. Pri prvých návštevách sa viac od seba izolovali, vytvárali skupinky „našich“ a „ich“. Teraz to už neplatí, deti sú smelšie a spoločenskejšie.
Veselý smiech a dvojjazyčný pokrik z trávnika slová angličtinárky len potvrdzuje. A hoci na dvore ťahal každý za ten „svoj“ koniec lana, v skutočnosti ťahajú všetci za jeden povraz, ktorý spája Slovensko s Holandskom. Za povraz priateľstva.
