Stalo sa tak však za cenu mnohých reštrikčných opatrení, ktoré výrazne zasiahli nielen zamestnanosť v rezorte poľnohospodárstva, ale aj za cenu nízkeho mzdového ohodnotenia. Podľa slov Ing. Jozefa Kondelu, podpredsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predsedu družstva Agrokovex Novoť mzdy v rezorte dosahujú dnes iba 75 % úrovne priemerných miezd v slovenskom národnom hospodárstve. V súčasnosti však jednotlivé subjekty začínajú pociťovať výsledky niekoľkoročnej mravenčej práce najmä kvalitných manažérov, ktorí si dokázali ujasniť smerovanie, odhadnúť dlhodobé požiadavky trhu a podľa toho naplánovať ďalší vývoj družstiev na niekoľko rokov dopredu. S týmto trendom súvisí napríklad sústredenie sa na zvyšovanie stavu dojníc a produkcie mlieka v celom regióne, výrazný rozvoj ovčiarstva a zavádzanie strojového dojenia oviec i rozsiahle rekonštrukcie objektov živočíšnej výroby.
Ako sme sa dozvedeli od Ing. Petra Matušku, pracovníka Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Dolnom Kubíne, pravidelne sledujúceho vývoj miezd v poľnohospodárskej prvovýrobe na Orave, od roku 1999 stúpli hrubé mzdy poľnohospodárov v regióne priemerne o 1 500 Sk. V roku 2 001 tak vzrástla ich priemerná hrubá mzda na 9 856 Sk, čo je však stále takmer o 2 600 Sk menej, než bola v tom istom období celková priemerná hrubá mzda na Slovensku. Pritom najnižší mzdový priemer dosiahli poľnohospodárski pracovníci v okrese Námestovo (9 461 Sk), iba o máličko lepšie na tom boli zamestnanci družstiev v Dolnokubínskom okrese (9 521 Sk) a v priemere o viac ako tisícku lepšie zarobili družstevníci v okrese Tvrdošín (10 664 Sk). Pritom v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch zarobia zamestnanci priemerne v rozpätí od 8 200 do 10 500 Sk (okres DK), 8 300 - 10 900 Sk (NO), 9 000 - 12 000 Sk (TS). Skutočné čísla sú však napokon oveľa nižšie, pretože do priemernej hrubej mzdy sa započítavajú všetky mzdové náklady, pričom v stave pracovníkov podniky uvádzajú iba riadnych zamestnancov, nie brigádnikov. Okrem toho štatistiky neberú ohľad na to, koľko hodín museli zamestnanci skutočne odpracovať na dosiahnutie celkového zárobku. Pritom napríklad traktoristi počas sezónnych prác presedia za volantom „od svitu do mrku“. Z toho vyplýva, že skutočné mzdy radových zamestnancov v poľnohospodárskych podnikoch v prepočte na bežný fond pracovnej doby patria napokon v nejednom prípade medzi najnižšie na Slovensku.
- Najvyššie priemerné mesačné mzdy v rezorte na Orave dosahujú pracovníci OrAgro Oravské Veselé, ibaže s tými nie je počítané v predchádzajúcich štatistikách - hovorí Ing. Peter Matuška. - Ide totiž o špecifický poľnohospodársky podnik, ktorý nie je prvovýrobcom potravín či krmovín, ale výlučne poskytovateľom služieb ostatným poľnohospodárskym subjektom na území celého Slovenska s vlastnou technikou i ľuďmi. -
Podľa podnikateľských zámerov v tomto roku manažmenty družstiev s výhľadom do najbližšej budúcnosti predpokladajú v prevažnej väčšine nárast miezd svojich pracovníkov priemerne o 10 %, i keď nechýba ani niekoľko stagnujúcich subjektov. Zlepšujúca sa finančná situácia však neznamená v každom prípade zvyšovanie zamestnanosti v prosperujúcich podnikoch.
Aj predpokladaný nárast miezd bude možné dosiahnuť predovšetkým tou najťažšou cestou - zvyšovaním produktivity práce a efektívnejším využitím každej pracovnej sily.
