Už niekoľko rokov patrí žiacky basketbal v Dolnom Kubíne k najlepším na Slovensku. Poctivá práca s mládežou prináša Dolnokubínčanom úspechy, ku ktorým nedávno pridali ten najcennejší. Fantastickú sezónu odohrali v I. lige starší žiaci. Základnú časť súťaže vyhrali bez jedinej prehry a prvenstvom si vybojovali aj možnosť organizovania finálového turnaja najlepších štyroch celkov. Suverenitu potvrdili aj v záverečných dueloch, opäť všetko vyhrali a právom sa na domácej palubovke radovali zo zisku titulu majstra. O priebehu záverečného turnaja, celej sezóny, ale i ďalších perspektívach dolnokubínskeho basketbalu sme sa porozprávali s Jozefom Bušniakom.
Posledný májový víkend bol pre dolnokubínsky mládežnícky basketbal historický. Ako vnímate s odstupom času fakt, že ste majstrami Slovenska?
- Zisk titulu je výsledkom úsilia a tvrdej práce počas celej, náročnej sezóny. Bola veľmi dlhá a finálový turnaj bol pre nás nielen skvelým vyvrcholením, ale aj zadosťučením. Darmo sme vyhrali dlhodobú súťaž, pričom sme neprehrali ani jeden zápas, o prvenstvo museli chlapci bojovať ešte v záverečnom turnaji. Dnes sa už však takýmto systémom hrajú všetky popredné súťaže. Určite sme dosiahli najväčší úspech dolnokubínskeho mládežníckeho basketbalu. I keď majstrom Slovenska bol Dolný Kubín už medzi minibasketbalistami, u starších žiakov je titul jednoznačne cennejší. Ocitli sme sa aj medzi špičkovými klubmi Slovenska s dlhoročnou basketbalovou tradíciou, čo ešte viac umocňuje náš úspech.
Odohrali ste fantastickú sezónu. Dolný Kubín neprehral ani jediné stretnutie a zaslúžene získal zlaté medaily. Čím to je, že dolnokubínske družstvo účinkovalo v I. lige tak suverénne?
- Vyplýva to, samozrejme, zo skladby hráčskeho kolektívu. V prvom rade sme chlapcom prízvukovali, aby hrali so srdcom a kolektívne. Predpokladom sú aj kvalitné podmienky v klube, úroveň tréningov, regenerácia a mnoho ďalších aspektov. Za našim úspechom stojí veľa driny. Trénovali sme týždenne štyrikrát poobede, raz ráno sa nacvičovala streľba a zúčastňovali sme sa kvalitných turnajov po celom Slovensku i v zahraničí, ktoré hráčom určite veľmi pomohli. Odohrali sme veľké množstvo náročných zápasov, ktoré sú najlepším tréningom a myslím si, že hlavne v tomto sme predčili svojich súperov.
Ktorý zo zápasov finálového turnaja bol pre Dolnokubínčanov najťažší?
- Za najdôležitejší i za najnáročnejší považujem úvodný duel so Žilinou. Mohli sme totiž všetko stratiť a Žilinčania veľa získať. Výšková prevaha bola síce na našej strane, ale súper hral veľmi behavý, rýchly basketbal s dobre prepracovanými kombináciami a s perfektnou streľbou z diaľky. Hrali sme v domácom prostredí a chlapci boli pod veľkým psychickým tlakom. I keď nás Prievidza oveľa viac potrápila, najväčšiu obavu som mal práve z úvodného duelu. Nakoniec sme vstupný zápas zvládli, čo nám pomohlo najmä po psychickej stránke.
Kedy ste začali veriť v zisk majstrovského titulu?
- Od úplného začiatku. Nič iné sme si nepripúšťali a celá snaha v klube sa podriadila splneniu tohto cieľa. Mysleli sme na všetko, aj na tie najmenšie detaily a som veľmi rád, že sme uspeli.
Úspech dolnokubínskeho kolektívu spočíva v šírke a vyrovnanosti kádra. Ktorý z hráčov podával počas celej sezóny najvyrovnanejšie výkony?
- Chlapci odohrali veľmi dlhú sezónu, ktorá sa začala v septembri, skončila až v máji a takmer všetci sa nevyhli určitým výkyvom. Ovplyvnili ich choroby, zranenia a mnohé školské i rodinné povinnosti. Práve vtedy sa ukázala aj sila kolektívu a chýbajúcich chlapcov zlepšenými výkonmi nahradili ich spoluhráči. Celú sezónu najviac odtiahli Juraj Balko, Michal Sklarčik, Lukáš Dubovský, Ladislav Šaffo, Tomáš Filo, Milan Uhričík a Tomáš Strapec. Boli najväčšími ťahúňmi družstva, zabrali však aj ostatní a na zisku titulu má podiel celý kolektív. V tejto súťaži je totiž rozhodujúce mať silné družstvo.
Dolnokubínsky basketbal staršieho žiactva je teda najlepší na Slovensku. Niektorí chlapci sa prebojovali aj do reprezentačného družstva. U ktorých vidíte skvelú basketbalovú budúcnosť?
- V širšom reprezentačnom výbere sa objavujú viacerí dolnokubínski basketbalisti. Do užšieho kádra Slovenska sa prepracovali Juraj Balko, Tomáš Strapec, Ladislav Šaffo a Tomáš Filo. Je veľmi ťažké povedať, ktorý z nich sa v basketbale prepracuje najďalej. Podľa fyzických kritérií má najväčšie predpoklady Tomáš Filo. Najtechnickejšiu hru na záverečnom turnaji predvádzal Michal Sklarčik, ktorého reprezentačný tréner do užšieho výberu Slovenska predtým ani nezaradil. Veľkým talentom je aj Peter Maršinský, chýba mu však viac svedomitosti. Najkomplexnejším hráčom je zase Juraj Balko, takže sa nedá určiť, ktorého z chlapcov čaká skvelá basketbalová budúcnosť. Všetci však majú veľké predpoklady presadiť sa minimálne v slovenskej lige.
Niektorí chlapci nastupovali aj za kadetov v 1. lige. Budú teda tvoriť základ tohto kádra v ďalšej sezóne, alebo sa rozbehnú po Slovensku? Ako vidíte budúcnosť mládežníckeho basketbalu v Dolnom Kubíne?
- Kolektív pravdepodobne zostane pokope a zatiaľ nikto neodchádza. Všetci boli prijatí na stredné školy v Dolnom Kubíne alebo v okolí. Nedochádza ani k žiadnemu prestupu, i keď záujem o našich hráčov bol, hlavne z Bratislavy. Chlapcov čaká síce prvá sezóna v 1. lige kadetov, mali by však znova útočiť na medailové priečky a aj v tejto kategórii zostať medzi špičkou Slovenska. Našim zámerom je udržať ich spolu čo najdlhšie, tak aby v juniorskom veku vybojovali postup do 1. ligy. O ďalšiu budúcnosť basketbalu v Dolnom Kubíne sa ja osobne nebojím. Veríme aj, že úspech dolnokubínskych žiakov vzbudí väčší záujem o basketbal u detí aj ich rodičov. Čaká nás však ešte veľa tvrdej práce v klube. Nadviazali sme aj užšiu spoluprácu s Ružomberkom, spočívajúcu v hráčskej výmene.
Chcem sa ešte poďakovať celému realizačnému tímu,všetkým usporiadateľom, rodičom, trénerom i vedeniu klubu, pretože zisk titulu je výsledkom práce celého oddielu.
(jv)
