- Otváram dvere... Vchádzam do školy... Ešte pár metrov a som... Dnes to ma prísť... Maturita... Celý rok som čakal, ako ma to vystresuje... Učil som sa, nemusím sa báť... Neustále som si tieto slová opakoval. A vtedy to prišlo... Prišiel aj môj kamarát. Bol vo veľmi dobrej nálade. Chŕlil zo seba jeden vtip za druhým. Maturoval deň predo mnou. Šťastný to človek. - Podľa mňa,- odvážne začal kamarát, ktorý si neželal byť menovaný, - je to ako u zubára. Ibaže, u zubára, keď poviete áuuúú, tak to váš zubný lekár rešpektuje. Na maturite to je aj o šťastí, aj o vedomostiach. Ale vaše áuuúú znamená - nie som pripravený, mohlo by to byť aj lepšie, túto otázku som nevidel a podobné úlomkovité časti nedokončených viet. - Toto vyjadrenie ma presvedčilo, že koniec musí raz prísť. Prišiel... Všetko má svoj koniec, palica dokonca dva. Jediné, čo som si na konci pomyslel, bolo šťastie, že už mám po tom. Prvá skúška dospelosti je za mnou... Už ma čakajú len tie životné... Ťažšie a náročnejšie... Lipiak Michal
