Keďže však ide o chránené druhy šeliem, nikto z obyvateľov salaša nesmie na nevítaného hosťa vytiahnuť zbraň a strieľať. Ich zbraňami proti útokom dravých šeliem sú len dôvtip a - petardy.
Podľa súhrnných údajov 40 poľovných združení, Štátnych lesov - OZ Námestovo a TANAPu žije v 50 poľovných revíroch na Orave približne 40 vlkov. Táto šelma sa v najsevernejšom slovenskom regióne predtým nachádzala len veľmi zriedka, pred dvadsiatimi rokmi však prišla na Oravu z Ukrajiny, udomácnila sa tu a zdá sa, že sa jej darí veľmi dobre. Je len veľmi ťažké, ak nie nemožné, zistiť presný počet vlkov v revíroch, ale podľa rastúceho počtu strhnutej srnčej zveri a mnohých iných stôp, jasných len odborníkom sa dá tento počet veľmi dobre odhadnúť. Poľovníci, lesníci a ochranári v regióne už dlhšie diskutujú o tom, či sú alebo nie sú vlky premnožené a či nezačínajú narúšať rovnováhu druhov v revíroch. Veď kým v roku 2000 na Orave poľovníci ulovili 9 vlkov, o rok neskôr to už bol takmer dvojnásobok - 16 kusov (v okrese Dolný Kubín 5, Tvrdošín 9, Námestovo 2). Z toho 5 vlčích lebiek zo zvierat, ulovených v poľovných revíroch okresu Tvrdošín získalo podľa stupnice CIC zlatú medailu.
Podľa riaditeľa Štátnych lesov, odštepný závod Námestovo Jozefa Heruda ochrana vlka s trojmesačnou zimnou prestávkou zapríčinila, že na Orave sa udomácnili a vyrástli už najmenej štyri generácie vlkov. Určite im prospieva aj celoročná ochrana vlka na druhej strane hranice. V Poľsku sa ochrane tejto šelmy s nadšením venuje Sabina Nowak, elegantná a milá dáma, medzi kolegami prezývaná aj Sivá vlčica, ktorá vyvíja v celoeurópskom meradle snahu vytvoriť pre vlkov akýsi „koridor“, v ktorom by boli chránení a voľne sa pohybovali cez slovensko-poľskú, česko-poľskú hranicu a cez ďalšie územia až do Holandska. Čísla o zvyšujúcom sa počte ulovených vlkov napovedajú, že snahy Sivej vlčice medzi slovenskými poľovníkmi, lesníkmi a určite ani medzi chovateľmi oviec a majiteľov salašov príliš priaznivú odozvu nenachádzajú. (mp)
