Vzápätí masovokomunikačné prostriedky priniesli informácie, ktoré nezodpovedajú skutočnosti a zavádzajú čitateľov. Už len napríklad titulky článkov niektorých novín (SME, Roľnícke noviny, Práca, Orava a iné) vzbudzujú dojem, že ústavný súd vec definitívne vyriešil v prospech mesta Tvrdošín.
Problémom sa zaoberám už tri roky a poznám všetky (najmä právne) problémy a úskalia pri riešení tohto sporu. Považujem preto za potrebné aspoň stručne poinformovať o jeho skutočnom stave.
Primátor Tvrdošína Ivan Šaško komentoval nález ústavného súdu najmä tým, že opakovane tvrdí, že spor sa začal v roku 1977, kedy pracovník úradu geodézie v Dolnom Kubíne svojvoľne pričlenil 2000 hektárov Oravíc k Vitanovej. Tento nezákonný stav podľa tvrdošínskeho primátora trval do roku 1993, kedy katastrálny úrad chybu opravil.
V prvom rade treba zdôrazniť, že v roku 1977 ale aj v roku 1993 orgány geodézie a katastra robili opatrenia ohľadne evidencie pozemkov v katastrálnom území. Nerozhodovali o územných zmenách obcí a hraniciach medzi nimi.
Podľa právneho stavu platného v roku 1977 nedošlo k porušeniu zákona č. 22/1964 Zb, ak pozemky v spornom území Oravíc boli začlenené do katastra obce Vitanová, ktoré sa podľa stanoviska vedúcich pracovníkov geodézie nachádzajú v tomto katastri a tam z geografického hľadiska aj patria.
Iná právna situácia však vznikla v roku 1993, kedy na základe príkazov Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici došlo k oddelenému evidovaniu popisných informácií (listy vlastníctva) ohľadne Oravíc v katastri Tvrdošína a geodetických informácií (geometrické plány, mapy) v katastri Vitanovej.
Následne na to konali orgány katastra v administratívnom konaní. V rozpore s návrhom Vitanovej Katastrálny úrad v Banskej Bystrici v roku 1995 rozhodol o tom, že územie Oravíc patrí do územia mesta Tvrdošín. Evidentne rozhodol v rozpore s kompetenciami, ktoré má podľa katastrálneho zákona, podľa ktorého mohol konať a rozhodovať iba o zmenách v katastri nehnuteľnosti a nie o zmenách území obcí a hraníc medzi nimi.
Napriek tomuto právnemu stavu, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v roku 1995 zamietol odvolanie Vitanovej a Najvyšší súd SR v roku 1996 zamietol aj jej žalobu na zrušenie týchto administratívnych rozhodnutí.
Obec Vitanová sa preto na Ústavnom súde SR domáhala, aby bol zrušený rozsudok najvyššieho súdu, pretože boli porušené jej základné práva najmä na súdnu ochranu, t.j. aby súd konal a rozhodol podľa zákona. Podľa právnej teórie a súdnej praxe, ak rozhodne niektorý orgán vo veci, v ktorej nemá právomoc (o zmenách územia obce nerozhodujú orgány katastra ale všeobecnej štátnej správy na základe súhlasu dotknutých obcí), ide o tzv. ničotné rozhodnutie, na ktoré sa neprihliada (hľadí sa naň akoby neexistovalo) a nemožno ho vykonať. Takéto závery - okrem iných - vyslovila aj Generálna prokuratúra SR a z nich vychádzala aj Vláda SR, keď 13. 3. 2002 prijala uznesenie o tom, že terajší stav katastra zodpovedá právnemu stavu.
Napriek tomu ústavný súd prijal na ďalšie konanie podnet obce Vitanová len ohľadne porušenia jej práv v tom, že najvyšší súd si nevyžiadal dostatočné podklady a dôkazy, že rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok nevyhlásil verejne. O ničom inom ústavný súd nerozhodoval.
Nálezom z 18. 4. 2002 ústavný súd iba rozhodol, že Najvyšší súd SR neporušil základne práva obce Vitanová v spomínaných prvých dvoch okruhoch a že tieto práva porušil tým, že nevyhlásil rozsudok verejne.
Ústavný súd sa teda nezoberal tým, či Najvyšší súd SR porušil práva Vitanovej, ak zamietol jej žalobu na preskúmanie zjavne nezákonného rozhodnutia (paaktu, ničotného alebo nulitného aktu). V dôvodoch svojho nálezu k tejto otázke iba uvádza, že najvyšší súd v tomto smere neporušil zákon, pretože Vitanová to v žalobe nenamietala; ústavný súd však nerešpektuje, že v prípade spomínaného paaktu musí súd zrušiť rozhodnutie (zo zákona) bez ohľadu na to, či to účastník namieta alebo nie.
Za nesprávny považujem aj záver ústavného súdu o tom, že najvyšší súd v roku 1996 nemusel nariadiť pojednávanie, pretože všetky práva Vitanovej boli zabezpečené už v konaní pred orgánmi katastra. Podľa iného nálezu z roku 1999 ústavný súd konštatoval, že takýto postup je porušením ústavných zásad bezprostrednosti a ústnosti konania. Rovnaké zásady vyslovil už v niektorých veciach aj Európsky súd pre ľudské práva.
Ústavný súd teda rozhodol iba o tom, že dvoma postupmi najvyššieho súdu (zadováženie podkladov a verejné pojednávanie) neboli porušené práva Vitanovej a v jednom prípade (vyhlásenie rozsudku) k tomu došlo. O ničom inom ústavný súd nerozhodoval a už vôbec nie o tom, do ktorej obce patrí územie Oravíc, ako tomu nasvedčujú niektoré novinové články a vyjadrenia primátora Tvrdošína (jeho vyjadrenia v mesačníku Tvrdošín pre svoj lživý a arogantný obsah nekomentujem).
Pretože ale boj o Oravice na Slovensku ďalej pokračuje a orgány katastra nehnuteľnosti - napriek iným vlastným tvrdeniam - vyvíjajú snahu pričleniť Oravice k Tvrdošínu, neostane obci Vitanová nič iné, len obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a touto cestou dosiahnuť, aby sa v tejto veci nepostupovalo inak, ako podľa zákona. Logickým postupom tiež je, že Vitanová sa bude domáhať aj finančného odškodnenia za všetky krivdy, ktoré tento „boj“ o zákonnosť sprevádzajú a za škody, ktoré jej orgány SR spôsobili v majetkovej sfére.
A napokon ešte jedna poznámka: uvedený spor nemá nič spoločné s vlastníckymi vzťahmi k nehnuteľnostiam v Oraviciach. Vitanová vždy uznávala a uznáva, že pozemky patria tomu, kto ich legálne vlastní, nech je z Tvrdošína, Vitanovrej alebo z ktoréhokoľvek iného miesta na svete. Obci Vitanová ide iba o to, aby podľa pravdy mohla vykonávať zvrchovanú správu v Oraviciach, ktoré patria do jej územia a nie do územia mesta vzdialeného 23 kilometrov a nezmyselne geograficky oddeleného územiami iných obcí. Veď aj podľa ústavy obec tvorí územný celok; neskladá sa teda z rôznych nesúvisiacich enkláv. A nakoniec, ak sa má tento stav zmeniť, tak len podľa zákona a nijako inak.
JUDr. Roman Hošovský,
právny zástupca obce Vitanová
