Keď v roku 1954 prišiel na umiestenku do Námestova ako stredoškolský profesor a pri vystupovaní na vtedajšom „námestí“ skočil vyše členkov do blata, vyriekol vetu: „V tomto zapadákove nezostanem dlhšie ako mesiac.“ Osud však chcel ináč.
Široko otvorené srdcia jednoduchých oravských ľudí, a určite aj výborný kolektív mladých profesorov, ktorí pôsobili na vtedajšej jedenásťročnej strednej škole, ho primäli k tomu, aby svoje rozhodnutie na určitý čas odložil, a neskôr, keď si našiel svoju životnú partnerku, manželku Anku, aj natrvalo zmenil. Osud chcel, aby svoj život zasvätil Orave; a ako to on sám hovorieval, na Orave síce drsnej, ale prekrásnej. A on ho zasvätil, zžil sa s Oravou a pracoval pre Oravu naplno. Okrem svojej vynikajúcej pedagogickej činnosti, ktorú musel koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov kvôli svojmu presvedčeniu na určité obdobie nútene prerušiť, venoval väčšiu časť svojho voľného času hudbe, ale najmä športu. Pre povahové črty jemu tak vlastné - pracovitosť, múdrosť, ale hlavne skromnosť len málokto vedel, že bol jedným zo zakladateľov a prvých aktívnych hráčov nižnianského stolného tenisu a tiež jedným z dvoch prvých futbalových trénerov na Orave, ktorí získali najvyššiu kvalifikáciu. V každej oblasti, v ktorej pracoval, vykonal pre Oravu obrovský kus nenahraditeľnej práce.
Dňa 11. 6. 2002 dotĺklo šľachetné srdce manžela, brata, otca, starého otca, pedagóga, hudobníka, športovca, kolegu a priateľa Rudolfa Hubíka. Dtĺklo srdce skromného, múdreho Človeka s veľkým Č.
Som presvedčený, že v oravskej zemi bude spočívať s úctou, akú sám cítil k tomuto kraju.
Nech Ti je, Rudko, oravská zem v Námestove ľahká.
Česť Tvojej pamiatke!
Vladimír Mušák
žiak, kolega a priateľ,
predseda Oravského futbalového zväzu
