Bol svedkom postupného chátrania centra obce, návštev hory-doly sľubujúcich prominentov a poslancov, osobností kultúrneho života, zobďaleč pozoruje i každodenné kaskadérske cesty tunajších školáčikov do školy, križujúcich pomedzi kamióny frekventovaný hlavný cestný ťah. Ak by to bolo čo len trochu možné, Hviezdoslavova kamenná tvár by zrejme už dávno prezrádzala veľkú nespokojnosť. Vyjasňovať by sa snáď začala v posledných mesiacoch a najmä týždňoch, počas ktorých začal v Oravskom Podzámku vládnuť čulý stavebný ruch. V očakávaní skorej výstavby obchvatu obce všetci Podzámčania akoby nabrali novú energiu a elán. Centrum starobylého mestečka, v roku 1995 vyhláseného za pamiatkovú zónu začína prežívať, zdá sa, svoju „druhú renesanciu“: likvidujú sa neobnoviteľné a ulice hyzdiace ruiny, lešenie veští obnovu hotela s terasou, rekonštrukčné práce prebiehajú aj na klasicistickej budove bývalej pošty. Už zanedlho tu budú môcť návštevníci Oravského Podzámku nájsť ubytovanie a stravovacie služby vyššej kategórie.
Neskorobarokovú bývalú prefektúru „dali do poriadku“ Štátne lesy SR, ktoré v jej priestoroch pripravujú v spolupráci s Oravským múzeom širokú expozíciu histórie lesníctva a poľovníctva. Pomedzi krásne historické budovy pribúdajú desiatky metrov zámkovou dlažbou vyložených chodníkov a obec plánuje odstrániť aj stĺpy a uložiť do zeme väčšinu elektrických a telefónnych káblov.
Centrum hyzdí už iba jediná budova - bývalé garáže štátnych lesov, dnes v súkromných rukách. Pamiatkari ich nedovolili zbúrať, potichu odporúčajú nechať ich spadnúť...
A nad všetkým týmto ruchom, i nad hlavou kamenného Hviezdoslava, mĺkvo históriou i súčasnosťou dýcha a pulzuje dominanta Oravy - Oravský hrad. (mp)
