Na Orave je pre tunajších spracovateov málo dreva. Jeden z najlesnatejších regiónov Slovenska nedokáže zabezpei miestnym spracovateom toko dreva, aby udržali a v záujme rozvoja alej zvyšovali výrobné kapacity. Pritom sa zdá, že smerom na Kraovany jazdia jedine nákladné vlaky naložené výlune drevom, smerujúcim z Oravy. Zaujímalo nás, i oravským producentom dreva aspo trochu „leží na srdci“ aj osud jeho oravských spracovateov. Preto sme sa obrátili na subjekt, ktorý poda nášho názoru vyaží na Orave najviac drevnej hmoty, Štátne lesy SR, š. p. Banská Bystrica, Odštepný závod Námestovo. Do jeho správy totiž patria všetky štátne lesy na Orave. Na naše otázky odpovedal riadite Ing. Jozef Herud:
- Najprv chcem upresni - náš závod neaží najviac dreva na Orave. Iba ak porovnáme jednotlivé subjekty. Štátne lesy vyažili v minulom roku v regióne približne 100 000 kubíkov dreva, poda môjho odhadu však ostatní vlastníci lesov (urbáre, súkromní vlastníci a ich spoloenstvá) vyažili 1,5-násobok, teda zhruba 150 000 kubíkov. OZ Námestovo ponecháva 95 % drevnej hmoty na spracovanie v regióne a v SCP Ružomberok. Súhlasím, že v regióne zaínajú spracovatelia pociova nedostatok suroviny. Na druhej strane - na Orave pribudli noví spracovatelia, ktorí svoj podnik nepostavili na príliš reálnych íslach, pretože si dopredu nezistili možnosti tunajších dodávateov dreva. A dôsledok? Náš závod sa zaína dostáva do zlého svetla, že nechceme dodáva surovinu oravským spracovateom. Ako argument mnohí využívajú to, o vidia na vlastné oi napríklad v Tvrdošíne - že sa množstvo dreva vagónuje a vzápätí opúša Oravu. Pritom štátne lesy na Orave drevnú hmotu vôbec nevagónujú, robia to iné subjekty. Ak by aspo as z tohoto dreva zostala „doma“, regiónu by to urite vemi pomohlo nielen o sa týka rozvoja podnikateských aktivít, ale aj zamestnanosti v drevospracujúcich podnikoch, ktoré tu majú už historickú tradíciu. My najviac dreva dodávame na píly v Oravskej Polhore, Podbieli, v Oravskom Podzámku, Širokej. Výrobcovia eurookien, nábytku alebo rezonanných prírezov odoberajú drevo sezónne, pretože majú vyššie nároky na kvalitu, ktorú ovplyvuje aj obdobie ažby. Na Orave máme približne 25 odberateov drevnej hmoty. Približne preto, že ich poet sa mení poda platobnej disciplíny a dodržiavania zmluvných podmienok. Každý rozumný dodávate je dnes nútený pravidelne prehodnocova a stava kúpnopredajné zmluvy tak, aby mohol v prípade insolventnosti partnera pružne reagova. Za obdobie posledných troch rokov je v regióne ekonomicky stabilných 20 spracovateov dreva.
Nie všetky druhy dreva, ktoré „les dá“, sa dajú zrejme na Orave preda.
- Najväší dopyt je po piliarskej drevnej surovine. Ale pri dobrej manipulácii a sortimentácii drava nám napadá aj kvalitnejšia surovina, predovšetkým na rezonanné prírezy, výrobu hudobných nástrojov. V takomto prípade sme, naopak, radi, ke sa nám podarí drevo vyviez, pretože nielen na Orave, ale ani na celom Slovensku nemáme na odberatea. Tento rok sme 500 m3 dreva dodali napríklad renomovanému výrobcovi klavírov a iných hudobných nástrojov Petrof. Mali sme ešte alšie dva vagóny takejto vysoko kvalitnej suroviny, bohužia, museli sme ju preda ako menej kvalitnú. Na Orave nie sú ani spracovatelia dreva najnižšej kvality, toto vlákninové drevo dodávame do SCP Ružomberok. V regióne absentujú spracovatelia listnatého dreva, takže aj to putuje z Oravy von, väšinou do zvolenskej Buiny. V našom prípade však ide len o 4 - 5% celkového objemu ažby.
Urite registrujete dopyt po dreve aj z iných oblastí Slovenska i zo zahraniia. Sú oravské firmy schopné konkurova takýmto ponukám?
- Samozrejme, záujem o naše drevo majú aj firmy mimo Oravu, dokonca sú ochotné zaplati aj za vagónovanie. Myslím však, že nemôžeme jednoducho „hodi za hlavu“ dlhodobo dobré a stabilné obchodné vzahy s našimi oravskými odberatemi. Okrem toho by alší vývoz dreva z Oravy mal vemi negatívny dopad na zamestnanos, preto sa v prvom rade snažíme plni dodávky v regióne.
Vieme však, že u všetkých odštepných závodov si Generálne riaditestvo Lesov SR, š. p. Banská Bystrica nárokuje umiestnenie 40 % produkcie dreva...
- Poda rozhodnutia Slovenského protimonopolného úradu GR môže preda len 40 % vyaženého dreva, s ostatným môžu naklada odštepné závody poda vlastného uváženia. V tých 40 % sú práve naše dodávky pre SCP Ružomberok, strategického partnera Štátnych lesov SR. Samozrejme, bránime sa alšiemu exportu dreva z regiónu, ale dokážeme sa ubráni len vtedy, ak sa nebudeme v regióne zadlžova. Ak by sa drevospracujúce firmy na Orave nedajbože dostali do platobnej neschopnosti, budeme len radi, ak nám GR predá aj viac ako 40% dreva. Ve z minulého desaroia pred sebou „tlaíme“ dvadsa miliónov nedobytných pohadávok, z ktorých už neuvidíme zrejme ani korunu. Za posledné tri roky sa nám darí takýmto situáciám predchádza sledovaním solventnosti odberateov.
Prosperita každého podniku je o peniazoch. Takže - o ak vám „zvonka“ ponúknu viac? Napríklad taký silný podnik, ako je SCP?
- SCP spracúva hmotu najnižšej kvality, ktorú na Orave nedokáže spracova nikto. Spolupráca s orvaskými partnermi je stabilná a vaka malým prepravným vzdialenostiam sú schopní zaplati solídnu cenu. Malý objem dreva sme exportovali len minulý rok, ke sme vyažili zhruba o 10 000 kubíkov viac, ako plánujeme vyaži tento rok. S rokom 2002 vstúpil u nás do platnosti nový 10-roný lesohospodársky plán a ten preduruje celkový pokles ažby dreva, preto sa obávam, že naši spracovatelia budú ma z roka na rok dreva menej. Situácia by sa mohla zmeni len v tom prípade, keby aj ostatné subjekty uprednostovali regionálny záujem.
Melánia Pastvová
