Konene, vychádzam z triedy. Posledné céko, posledná odpove, posledný test. Predo mnou vyšlo iba niekoko študentov. Boli lepšie pripravení? Možno? Ale pome spä k východu. Dvere sa otvárali a zatvárali. Smiech striedal smútok a naopak. Ke sme už pri tom naopak, aj ja som pozeral vôkol seba. Upútal ma študent, ktorý stál na konci chodby v tmavom rohu. Neupútal ma on, ale krásna, snehobiela, možno aj vyleštená obálka. Neakal som dlho, ke sa k nemu priblížil nízky, na pohad vemi vzdelaný a inteligentný profesor. Študent nezaháal so slovami „... aby som nezabudol, toto vám posiela môj ocko“, podišiel k nemenovanému profesorovi. Sme na Slovensku, a preto ani on sa nedal dvakrát ponúka. Sebaistým pohadom nazrel do obálky a spoítal si nemalú finannú hotovos. Bol som svedkom korupcie v priamom prenose... Svedkom spolonosti, v ktorej žijeme...
Michal Lipiak
