Neviem, ako by som mal zaa. Rozprávkové „kde bolo, tam bolo“ sa mi nehodí a novinárske „bolo tam, vtedy, o ...“ sa mi nepái. Zanem azda cestou. Aj napriek tomu, že klimatizácia v autobuse fungovala na jednotku, bol som „zmoknuté kura“. Prvé, o som chcel drža v ruke nebolo žiadne pero, ale istá, pramenistá voda. Vystúpil som teda z autobusu a kozmickou rýchlosou a s nohami na pleciach som dobehol k najbližšiemu bufetu. Sláva, ešte nebol otvorený. o mi ostávalo? Prehltol som poslednú slinu a vydal sa ulicami hlavného mesta hada moju vytúženú školu. Ako všetci dobre viete, v našom hlavnom meste je zbytoné niekoho sa pýta na cestu. Išiel som radšej pekne-krásne za nosom, iba sem-tam nejaká zákruta. Po nejakej tej hodine som dorazil do môjho ciea. Vysoká budova, ešte krajší nápis. - Asi som tu, - pomyslel som si. Vošiel som teda dnu. Nestihol som sa spamäta a privítal ma rev vrátnika tejto školy. - o tu hadáte, o chcete? Príjmaky sa zaínajú až o siedmej, - zaznel nekompromisný hlas. Bleskovo som sa pozrel na hodinky a zistil som, že je presne o desa minút sedem. o už, ke už „v Blave“ robia všetko na sto percent. Pri východe som si všimol alších študentov, ktorí akali na zaatie prijímacích pohovorov. Taktiež ako ja prešli pabou strhujúcich otázok pána vrátnika. Nepovedali mi o om ni. Vychutnali si ma dokonale. Konene prišla siedma hodina. Vrátnik sa v tej chvíli zmenil na sprievodcu, ktorý ochotne všetko všetkým vysvetlil, a to dokonca bez zbytoných fráz a nadávok. Konene poslucháre. Bol som v trojke. Tri - šastné íslo. Urite mi to vyjde. Do triedy prišla prvá profesorka. Po trištvrtehodinovom úvodnom privítaní a niekokých organizaných radách nám popriala vea štastia, ktoré sme vemi potrebovali. Nasledovali alší. 7:45 - prvý test. Mali sme približne štyri a pol hodiny na jeho vypracovanie. - Bol skutone vemi ažký, - priznal aj študent, ktorý bol na týchto skúškach už tretíkrát.
o som mal robi ja, ke som tu iba prvýkrát. Pár minút pred dvanástou som konene skonil celý. Celý natešený som si vydýchol. Nemohol som vydýcha všetko, ešte ma akali alšie dve asti.
Akademická polhodinka na obed sa zmenila na desa minút, pretože jednému profesorovi sa nechcelo by pri nás dlhšie ako do druhej popoludní. - Váš problém,- dodával každých pä minút. Anglitina nebola ažká, ale vemi popletená. Niekoko otázok spolu súviselo, a preto sme sa mohli vemi rýchlo pomýli. Skonila sa presne o druhej. Nielen spomínaný profesor, ale aj my sme boli šastní, že nás aká posledná skúška s ohom.
Ubehla vemi rýchlo. Skonila sa a nás akala opä dobrodružná cesta domov. Ešte pred odchodom nám nezabudli pripomenú, že výsledky budú oskoro. o znamená oskoro? To ešte doteraz neviem. A to najmä preto, že doteraz ešte výsledky neviem. Asi sa riadia heslom: Pomaly alej zájdeš... Pomaly, ale predsa sme sa spolu s tými, ktorí ma pred skúškami zabudli upozorni na pána vrátnika, vydali na cestu domov. Luxusné miesto v autobuse som vymenil sa železniné kupé. Opä skvelé služby. Slnko sa s nami pohrávalo celou cestou. Krásne miesto na opaovanie. Ak bude nejaké nabudúce, nemôžme zabudnú na bazén. To bude správne vyvrcholenie našich prijímaiek tak trochu inak...Michal Lipiak
