Kritike sa nevyhla ani firma realizujúca vysielanie televízneho signálu z Kuzmínova a rovnako neuspokojil tiež projekt zlepšenia efektívnosti mestského kultúrneho strediska. Jeho riadite Štefan Stieranka ho musí dopracova a stanovi aj konkrétne priority MsKS.
Medzi najzávažnejšie problematiky, ktorá trápia dolnokubínsku radnicu, nepochybne patrí skládka komunálneho odpadu v Širokej. V roku 2005 bude uzavretá a tak sa magistrát musí o najskôr rozhodnú, ako alej odpad zneškodova a skladova. Poda slov vedúceho oddelenia výstavby a životného prostredia MsÚ Antona Karetku je možne situáciu rieši troma spôsobmi. Vybudovanie novej skládky je však vemi nákladné a pri odhadovanom množstve odpadu celého regiónu aj ekonomicky neefektívne. alej je možné ho odváža na blízke smetiská v Ružomberku a v Partizánskej upi, alebo využi skládku Oravských ferozliatinárskych závodov, ktorá si však vyžaduje znané úpravy. Ako povedali viacerí poslanci a nakoniec aj primátor mesta ubomír Bláha, z prednesených informácii nie je možné da definitívne stanovisko. Napokon mestské zastupitestvo uložilo Antonovi Karetkovi pripravi ekomomický rozbor všetkých možností.
Až o neuveritených viac ako 61 miliónov sa dolnokubínskej radnici podarilo navýši kapitálové príjmy mestského rozpotu. Financie Dolnokubínania získali z úspešného predaja obchodných priestorov na ulici SNP, Štátny fond rozvoja bývania SR poskytol úver na výstavbu nájomných bytov a na rovnaký úel prispelo dotáciou ministerstvo výstavby. Okrem zmeny rozpotu poslanci rozhodli aj o použití peazí na vybudovanie inžinierskych sietí v lokalite Malý Bysterec, na dostavbu 66-bytovej jednotky na sídlisku Brezovec, na odvetrávací systém zimného štadióna, nákup kamier, poítaov, snehovej frézy i ozvuovacej techniky MsKS.
Ešte koncom vlaajšieho roka mestský úrad vyhlásil tender na výstavbu hromadných garáží. V piatok 28. júna uplynula možnos prihlási sa do súaže, o využila len jedna žilinská firma. Jej zástupca už na štvrtkovom zasadnutí predstavil projekt, v ktorom sa poíta s dvoma variantmi. Poda prvého by na sídlisku Bysterec pri železninej stanici vyrástla 2-podlažná budova s minimálnym potom 60 garáži, no s možnosou rozšírenia až na 200. V druhom variante sa uvažuje o vybudovaní 142 garáží veda hotela U zelenej lipy. Zástupca predkladatea garantoval aj rekordný as zrealizovania výstavby. Stavebné práce by trvali len 3 mesiace a ešte pred Vianocami by mohli by garáže odovzdané. Podmienkou odštartovania projektu je však odkúpenie pozemku. Mestské zastupitestvo teda rozhodlo o pridelení pozemku na výstavbu hromadných garáží a súhlasilo s jeho odpredajom v cene 500 korún za meter štvorcový. Prítomných poslancov však zaujímala cena garáží, od ktorej sa bude odvíja aj záujem obanov. Poda slov Branislava Sališa, ktorý projekt predstavil, nepresiahne sumu väšiu 180 000 Sk, o je vraj pri rozmeroch 6 x 3 metre prijatené. Úspešná realizácia výstavby hromadných garáží bude závisie najmä od záujmu obyvateov sídliska Bysterec, je však otázne, i pri tejto cene bude dostatoný. (jv)
