Skúšali sme nieo zisti. V dedine nás dve ženy hne navigovali smerom k miestu, o ktorom sa aj bez reklamy zaalo v okolí rozpráva.
– Ten pekný dom? – potrebovali sme upresni, pozerajúc na koniec ulice.
– Nie, tá búda v susedstve.
Dnu sme si netrúfli vojs. Zašli sme za poslancom. – Prevádzkovateovi sme povolili najprv dennú prevádzku baru, žiadal však o predženie. Vraj je v okolí vea rybárov, návštevníkov a veer si nemajú kde posedie. Schválili sme mu ju. Nikto však netušil, že by tam poskytovali aj takéto služby. Ani to vlastne nemáme potvrdené, iba sa povráva.
To, o sa povráva, nemôže ís do novín a tak sme tam nasadili našich „tajných agentov“.
Bolože to príprav. - Ako sa máme správa? Môžeme sa dievat dotýka? Máme im strka bankovky za spodné prádlo? Napätie povolilo až po úmornom nonom hadaní budovy, hoci v malej dedinke, - spomínajú „tajní agenti“. - Vedeli sme iba to, že je presne na opanom konci dediny než pastorané centrum, kde chodievajú kazi na duchovné cvienia. To naše bolo tiež odušu.
- Päkrát sme zvonili, v snahe splni rozkaz a dúfajúc, že nikto neotvorí. Otvoril! Vyinkasoval poplatok, usmial sa a pozval nás dnu. Ocitli sme sa v bare s troma boxami, barovým pultom a lesklou tyou uprostred. Popíjame drinky a akáme nejaké divadielko.
Intenzita svetla sa konene znižuje, hlasitos hudby graduje. Na pac vybieha prvá tanenica.
Vonku je takmer polnoc.
Mladá, skromne obleená dáma sa chytila tye a presne ako z filmu zaala predvádza svoju, akože, šou. Neraz „pricupkala“ k stolu mladých mužov, zavlnila bokmi, milo sa usmiala a - vrátila sa k svojej tyi, zhadzujúc obleenie, aj to najspodnejšie. Nahá utiekla do zákulisia. Veavravné pohady vymenené medzi tajnými agentmi akoby nevraveli ni. Dlho na seba nedala aka ani druhá tanenica. Predvádza o nieo provokatívnejší tanec a agentom neustále odovzdáva nielen bozky. Na tvárach pristála i ladne pohodená podprsenka a nohaviky, bozky.
- Chcel som si ich necha na pamiatku. Alebo ako darek za to, že som tiež vyhovel jej prosbe a pomáhal jej s vyzliekaním. Aj ona po odvedení svojej „práce“ skonila v zákulisí.
- Vrátili sa, pozvali sme ich k stolu.
Dievatá ochotne rozprávali aj o svojej minulosti, aj o problémoch, ktorým sa však dalo ažko veri. Vraj takúto prácu robia iba pre peniaze a že sú iba - striptérky. Nezabudli doda: Na Orave sa nám vemi pái, je tu pekná príroda... Ibaže na u nemajú as, pretože v noci pracujú a cez de spia. Prezradili aj to, že podnik má zatia slabú návštevnos, málo udí o om vie.
O tom sme sa presvedili aj my v redakcii, ke nám hne volali z radnice: O om to píšete? To je u nás?
- Jedna z taneníc prekonávala hanblivos alkoholom, no ním jej stúpala odvaha zrejme príliš.
- Ve zostate, my vám ešte zatancujeme, - zaštebotala.
Tancovala a tajní agenti jej nebránili. Blikotajúci ohe svieky ju takmer popálil.
- Ja tu predsa nie som na smiech, - pozrela hnevlivo na prizerajúcich sa. Nasledoval tanec striptérok vo dvojici.
- Bol vzrušujúci, no nezladený, po chvíli to radšej zabalili a venovali sa opä nám. Nie pri jednom, pri dvoch stoloch. Prišla aj prvá pozvánka do zákulisia. Ako tajní agenti sme to dievatám rozhovorili. Nálada opadávala, uznali sme, že je as na odchod. Nechceli nás pusti, no ich záverený tanec potvrdil, že je lepšie odís.
- Urite ešte prídeme, - vyslovovali sme to, o sme už vtedy vedeli, že nesplníme.
Vtedy ešte naši tajní agenti nevedeli, že nielenže nechcú, ale ani nebudú môc. Magistrát totiž zrušil nonú prevádzku baru Lagúna, o kontrolu dodržiavania otváracích hodín požiadal políciu. (rk)
