Aj ke nechceme zaína tým najhorším, predsa len, zažili ste už na priehrade skutonú búrku?
- Najnebezpenejší je silný severný vietor. Dokáže vyburcova aj meter vysoké vlny. Ak nás zastihne na vode, akáme. Pristáva v zátoke sa pri väšom vlnobití totiž nedá. Spomínam si na jednu výpravu dôchodcov - družstevníkov. Tí dokonca spievali Blíž k Tebe Bože môj, len k Tebe blíž. Po šastnom pristátí boli preplnené toalety.
Fascinoval vás Titanik?
Ako lo áno. Rád sledujem veké lode a život na nich aspo v televízii, ke som nemal zatia to šastie plavi sa po skutonom mori. Vyhlásenie, že Titanik je nepotopitená lo nebolo na mieste. Tak ako spadne lietadlo, i havaruje auto, tak sa i lo, môže potopi. Neexistuje stopercentné tvrdenie nieoho, všetko má svoje úskalia. Tak je to i s umi na priehrade. Môžu by akýkovek dobrí plavci. Niekokých sme už zachraovali, niekokých, žia, vytiahli mtvych. Sú to nepríjemné spomienky.
A o piráti? Sú aj na oravskom mori?
Sú, aj ke nie takí, ako ich poznáme z dobrodružných filmov. Stalo sa mi, že som prišiel do prístavu, pozerám, pozerám a lo nikde. Neveriac vlastným oiam som myslel, že sa mi to iba sníva. Lo „parkovala“ nealeko priehradného múru opretá o breh. Nejakí výtržníci ju totiž v noci odviazali a odrazili na vodu.
Aká je Orava, brázdiaca hladinu priehrady?
Je to motorová, naftová, 85-tonová lo, dlhá 32 a široká 5,4 metra. Odvezie 164 osôb maximálnou rýchlosou 17,1 km/h. Rieno-jazerná lo, urená na pomerne plytké vody, je vybavená na celoronú prevádzku.
Dosta takú lo z Berlína až na Oravu asi nebolo jednoduché.
Sedem dní sme sa plavili z Berlína do Mlníka, kde sme alší týžde akali na vykládku. Zaujímavé to bolo na cestách. Poas piatich dní pohotovostné aty spílili a hne opä prizvárali niekoko stpov, niekokokrát bolo treba vypusti vzduch z pneumatík, chýbali totiž centimetre, dvíhali sme elektrické drôty... Párkrát sme mali namále. Po príchode na priehradu sme lo prekrstili na Oravu. Jej pôvodný názov bol totiž, poda sídla niekdajšieho podniku, Banská Bystrica.
Kde sú dnes všetky tie lode, o kedysi robili Oravskej priehrade reklamu?
Niektoré sa predali, niektoré vyradili, z niektorých sú reštaurácie na brehu, jedna sa potopila..
Pokia ide o využívanie služieb lode, v minulosti, pred rokom 1989, sme mali viac návštevníkov. Vozili sme rôzne podnikové i družstevné zájazdy, deti z pionierskych táborov... To všetko je nenávratne pre. V súasnosti máme rone na palube Oravy okolo 32 000 až 33 000 pasažierov.
Bývali asy, ke sme sezónu na Oravskej priehrade zaínali a predovšetkým konili spolone s hoteliérmi, stánkarmi, pravidelnými rybármi. Dnes každý zbalí stánok a odíde. Za tie roky sa okrem tejto tradície vea nezmenilo. Všetko sa iba upravuje, ni nové nebuduje. Pre zahraniných turistov, ale už aj mnohých našich, je to nepostaujúce. Akoby sme nezachytili dostatone dobu a neuvedomili si, že udia sú dnes náronejší. o im stailo kedysi, kým nepoznali iné, dnes to nestaí. A my si myslíme, že staí „naseka“ bufety.
Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ
