A ke bude zákon, treba vytýi a vyznai plavebnú dráhu, na to však niet peazí... Bolože to vybavovaiek, kým sa od brehu v Nižnej odrazila lo, aby sa po hodine a pol pribila poniže Podbiela. Ladislav Krupa nedávno prekukoval pomedzi zákony, nariadenia, vyhlášky, úrady a – dnes je kapitánom plte Orava, kukujúcej denne pomedzi kamene a pereje, približujúc tradíciu oravského pltníctva i históriu a súasnos údolia rieky.
Ani sme nevedeli, koko zaujímavostí skrývajú meandre Oravy. Popri dvojkilometrovej asfaltovej ceste z Nižnej do Podbiela kukuje sedem kilometrov dlhé koryto rieky.
- A hééj, a navodúú..., - zazneli úvodné pokriky kapitána Krupu, smerované k zadníkovi Tlachovi. Pl sa odrazila od brehu. Obale postával jeden z pravých nižnianskych pltníkov, splavujúci v minulosti drevo dolu Oravou a Váhom.
- Vítajte na palube, zdraví vás kapitán Krupa a zadník Pavol Tmák. Nachádzame sa v Nižnej, známej to pltníckej obci. Keby sa neboli postavili priehrady, sná by sa ešte dnes využívala lodná cesta až do Komárna.
- Historickou sonou cestou sa vozila z Wieliky so do colného skladu v Tvrdošíne. Tam ju nakladali na plte a viezli až do Budapešti. So preložili na alšie plavidlá a drevo predali. A tak pltníci putovali hore Váhom, dolu Váhom, hore Oravou, dolu Oravou.
- Systémom perej –pleso – perej – pleso – perej – pleso klesneme z výšky 555,8 m n. m. do Podbiela o 13 metrov výškových nižšie.
- Vyrovnááj! A béér...
Pred nami sa objavila prvá perej. V úzkom prieplave to nevyzeralo nejako bezpene. Ke sme zbadali, že predník so zadníkom smerujú pl práve tadia, nesmelo sme sa opýtali.
- Kadia ideme? Tadia?
- Súbili sme vám adrenalín, tak tadia!
Zmkol i dôstojník pre meranie vody, dôstojník pre nalievanie, dôstojník pre erpanie vody...
- Vyrovnaj na avý pilon. Nepoujem signály.
Aj deti na palube stíchli. Netrvalo to však dlho
Minuli sme bývalý televízny kolos, kapitán nás upozornil na vrch Ostražica. Názov dostal od slova ostraha, ostráži. V minulosti tu posádky „ostrahovali“ cestu od Tvrdošína po Podbiel. Nižšie uvidíme kopec Biely, na ktorom bolo alšie opevnené hradisko.
- Pripútajte sa bezpenostnými pásmi, prosím, - navodzoval vzrušujúcu atmosféru kapitán. - Pod sedadlami máte záchranné vesty.
Hne nás však ubezpeil, že pod nami je voda hlboká iba 40 centi. Pl má nosnos 2,1 tony, unesie bez problémov 30 udí, ale plavebný poriadok, kvôli bezpenosti stanovuje maximálne 12 udí. Plavidlo má pod sebou maximálne meter hbky. Veké vody vymanévruje plavbou okolo brehu. Je ovládané dvoma kormidlami – veslami. Konštrukcia vychádza zo skúsenosti oravských pltníkov, dnes majú prevádzkovatelia plte Orava tento systém oficiálne patentovaný.
Posádka spozorovala plávajúcu fašu. - Onedlho ju dostihneme, - hovorí kapitán, - poda fyzikálnych zákonov som vypoítal, že o 15 minút.
Vôbec v nej nebola avizovaná správa SOS a vôbec nebola zapeatená. Obyajný plastový odpad.
Plavíme sa popod most a cestu smerujúcu na Posko, obale sa vítame s chlapcami, kúpucimi sa v studenej Orave. – Tadiato je dobrá voda, - smerujú vodcov plavidla. Tí však, po tokých skúšobných plavbách vedia, že je tam voda najplytšia, chlapci upia vo vode na skalách.
Rýchlosou dva uzly za hodinu, pozorujúc a hadajúc kaiky, sledujúc vyskakujúce ryby nad hladinu, naozaj systémom perej – pokojná voda, poúvajúc úsmevné i historické príbehy sa blížime k ervenej skale.
Signalista zatrúbil. Ak by sme ostali visie niekde na skale, nemáme vraj podlieha panike, dozvedáme sa, sledujúc skaly popri boku plavidla..
Míame istiku odpadových vôd. Nižšie sa dozvedáme, že ak by bola zniená hrádza Oravskej priehrady, zavalí nás vlna 24 metrov vysoká.
Pred nami sa objavila ervená skala. Je skalou samovrahov. Komu sa nechce ži, vyjde hore a skoí. Už minimálne dvaja udia majú tam krížiky. Scenéria ervenej skaly vznikla eróziou vody Studeného potoka, vrážajúcej do skaly a vytvárajúcej takéto krásne erózie, najväšie v strednej Európe.
Vavo vplávame do zátoky, kde sa vlieva Studený potok, prameniaci v Západných Tatrách.
Aká by to bola turistická atrakcia, keby nemala svoju prúpovídku. Ako povedal kapitán plte, zahovárajúc sná vodu v niektorých astiach plte, kto si tu umyje nohy, má nadosmrti pokoj s problémami ich pachu..
V ústí Studeného potoka sme oboplávali obrovský kame, pozreli vrch Biely, pozdravili množstvo detí vo vode i na brehu a vrátili sa spä do Oravy.
- Teraz vidíte, aká vysoká bola hladina cez povode, - ukazovali pltníci na konáre ovešané odpadkami. Pomysleli sme si, o všetko sa dá zužitkova ako atrakcia.
- A naavóó. Kame napravo, ber hóó. Rovnáááj, naavobok.., – znelo plou kukukúc pomedzi skaly. Na dno udierali tento raz takzvané bachraté vlny. - Ke to takto pôjde alej, o desa minút sa potopíme. Pokia je niekto z cukru, mal to hlási pred štartom.
Uff, zachránil si nám život, - akoval s úsmevom kapitán chlapcovi, erpajúcemu špongiou vodu z lode.
- A teraz sa opä pokochajte pohadom na ervenú skalu. Vidíte, že ten povrch je úplne ervený, odlupnuté miesta biele. Keby ste si tu urobili výstup, ktorý trvá okolo 20 minút, hodinu aj s návratom, našli by ste skameneliny rôznych slimákov, trilobitov, nižších živoíchov... Kedysi tu sídlilo tisíce havranov. Neviem, preo odišli...
Podplávali sme most v Podbieli, ktorý kedysi cez vojnu vyletel do vzduchu, prekzli poslednú perej.
- Vážené dámy, vážení páni, aká nás najdôležitejší manéver. Pristátie. Budeme potrebova dobrovoníka, ktorý s lanom vyskoí na breh a pritiahne lo.
- Sto metrov, pädesiat, tridsa, dvadsa, desa. Pribíjame!
- Koko je s tým spojených peripetií, - hovoril Ladislav Krupa, kráajúc peši do dediny. - Tri mesiace projektová dokumentácia, mesiac výpoty, potom na tri razy prišla komisia zmera plavidlo, urobi teoretické výpoty, verifikova ponor... Uznali patentové právo, potom prišli na to, že musím ma kapitánsku skúšku, tak som bol na skúškach ako vodca malého plavidla. To ale nie je všetko, pretože voda patrí niekomu inému. Hoci tu pltníctvo bolo od stredoveku, aj tak kompetentní akajú, i národná rada vyhlási nejakú vyhlášku, že rieka Orava je splavná. Panebože, ak nie je zákon, tak nie je splavná. Nevzdávame sa. K tejto plti pribudne alšia, onedlho tu bude celá flotila. A bude veselo na vode.
Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ
