Poúva Petra Michalicu v ostrovnom chráme je zážitok. Harfistka Adriana Antalová bola kvalitnou spoluaktérkou vydareného nedeného hudobného veera 26. Oravského hudobného leta na Ostrove umenia.
Repertoár od Händla, Bacha, eského F. Bendu, Faurého, Masseneta, Albéniza až po slovenského súasného skladatea I. Zeljenku (Poéma pre sólové husle, venovaná M. Rúfusovi) bol pomerne široko koncipovaný, striedajúc známu Gounodovu Ave Máriu i Massenetovu Meditáciu z opery Thais s málo známym, no v Michalicovom podaní neobyajne príažlivým F. Bendom.
Ostrovný chrám, esteticky i akusticky mimoriadne pôsobivý pre interpreta i poslucháa poskytuje taký zduchovnelý priestor, že dáva pocit akéhosi splynutia darcu s obdarovaným. Je dobre, že organizátori ponímajú ostrovné hudobné leto nie masovo ale komorne. Celkom mimovone tak vzniká medzi interpretom a poslucháom akýsi dôverný hudobný rozhovor.
Ešte o jednej Michalicovej prednosti sa mi žiada – i v súvislosti s týmto nedeným veerom – zmieni: nie je na Slovensku vea tých, ktorí tak vládnu slovom ako Peter Michalica. Huslistovým vyjadrovacím nástrojom sú husle – a on nimi vládne virtuózne, no pridáva k tomu ešte i orátorské majstrovstvo. Teoreticky fundovane, posluchásky príažlivo, s elegantnou ahkosou a jednoduchosou informuje o skladbách a autoroch, ktorými svojich poslucháov obdarúva. asto sa totiž stáva, že nešikovný, nekultivovaný otvárací, záverený i sprievodný text organizátora zanechá aj po výbornom interpretovi chu blenu a pocit trápnosti. Michalica nedáva týmto nekultúrnym nešvárom našej pseudokultúry šancu. Spája hudobný prejav so Slovom. Robí to tak už roky a robí to dobre, lebo to vie.
Poúvala som jeho hudobný i verbálny prejav pozorne a bola som rada, že práve on bol hosom tohtoroného hudobného leta.
Vaka, Námestovania a Oravská galéria, za tento pekný letný veer.
Eva Kollárová
