Sedem domekov s neodmyslitenými „zadnými stavmi“ zdobí južný svah prekrásnej romantickej kotlinky na rozhraní Liptovských holí a Západných Tatier – Roháov. Pohady na majestátne masívy Bielej skaly, Sivého vrchu a trochu západnejšie nejúceho Proseného sú balzamom na dušu každému, kto sa tu zastaví, aby trošku pookrial. Hory sú nefalšovanou, živou kulisou osady, v ktorej už dlhé roky žijú skromní, nesmierne pracovití vrchári. udia s drsnou, prekrásnou prírodou zrástli natoko, že si ani nevedia predstavi život niekde inde.
Jedným z nich je dnes už 79-roný udový rezbár Jozef Smutniak. Tu sa narodil a tu chce svoj neahký život aj doži. Darmo v mladosti skúšal odís za prácou a lepším zárobkom do ostravských baní i vítkovických železiarní. Za krátky as bol zase spä a z rodnej Ráztoky už viac neodišiel. Celých 33 rokov, až do dôchodku, cestáril. Celý ten as nepoznal oddych. Keže už v detstve mu uarilo drevo a príjem na pracovisku bol malý, po sobotách a cez dovolenky si privyrábal tesárinou. Zistil však, že jeho prácou stvrdnuté ruky dokážu ovea viac, z dreva vyreza nielen užitoné a zárove ozdobné predmety, ale aj sošky. Talent Jozefa Smutniaka zakrátko odhalila aj osoba najpovolanejšia - národná umelkya Mária Medvecká. Na jej objednávku ráztocký rezbár vyhotovil celú sériu drevených plastík. Túto ušachtilú záubu však nemohol naplno rozvinú, venoval sa jej len úchytkom. Jednoducho - nebolo asu!
Potom doahli na Jozefa tri silné životné údery. V krátkom ase stratil manželku, jediného, ešte vemi mladého milovaného syna a napokon aj brata. Smútok z mysle zaal vyháa rezbárinou. Pracoval intenzívne a vyberal si tie najnáronejšie námety, aby mu zabrali o najviac asu a vytiesnili zo zranenej duše priestor na spomínanie. Presne sa však pamätá, že prvou soškou, ktorú vyrezal, bola Panna Mária. Odvtedy ich v rôznych podobách a v rôznych vekostiach vyrezal niekoko. Matka Božia sa stala jeho stálou inšpiráciou a ku nej sa podvedome vracia celý život. Nevyerpatenou témou je pre Jozefa aj stvárovanie ukrižovaného Ježiša Krista, ale inšpiráciou sú mu aj betlehemy, svätci, pápež Ján Pavol II., i vekí Slováci a národovci M. R. Štefánik a Alexander Dubek. Najastejším a najobúbenejším motívom sú však pre neho udia a ich práca, pastieri s dobytkom, baovia s ovcami, matky s demi v náruí, rôzni remeselníci, muzikanti, ženy s krošami - o tých nikdy nezabudne poznamena, že sú z Vekého Borového. V súasnosti ich má vo svojej zbierke okolo 180.
Chýr o tomto šikovnom, nadanom loveku sa doniesol až do Prahy. Jedna nemenovaná cestovná kancelária návštevu skromnej výstavy prác v asti jeho rodinného domu zaradila dokonca do svojho programu. Už dlhší as sa nikto z Ráztoanov neuduje, ke pred domom Jožka Smutniaka zastane elegantný pražský autobus, aby si eskí turisti po prehliadke mlynov v Oblazoch na sútoku Borovianky a Hutianky v arokrásnej Kvaianskej doline prezreli aj drevené plastiky udového rezbára, obohacujúce slovenskú udovú kultúru. Mnohé z jeho „dietok“ - drevorezieb sa takouto cestou dostali do šíreho sveta, jedna z jeho štyroch Ev dokonca za oceán, do amerického San Francisca.
Lorant Voško
