„Na úvod by som vám chcela poakova, že vytvárate skvelú stranu mladých. POŠ-TU M by som ítala aj každý de... akujem vám...“
Ale teraz pome k veci. Ani nie pred mesiacom a pol som skonila strednú školu. Zmaturovala som na výborné. Samozrejme, že som si podala prihlášky na niekoko vysokých škôl. Asi som na to nemala, pretože ma nezobrali na ani jednu. Možno nabudúce... o mi ostávalo? Kúpila som si najnovšie avízo práce a rozhodla som sa skúsi šastie na nejakej brigáde. Bol to asi 5 x 5 cm oznam - skvelá brigáda. A o viac - vemi dobre finanne ohodnotená. Prvý júl bol de nástupu do práce. Prišla som tam, kde som mala by. Bolo tam vea mladých udí. Na naše prekvapenie bola budova zapeatená a na nej bol nápis - „Brigádnikov už neberieme!!!“ Všetci, o tam boli zaali hromadne nadáva. - Podviedli ma, - to boli moje prvé slová. Nielen ma, ale všetkých z rôznych astí nášho malého Slovenska. Mala by som napísa ich mená? Nie, je to zbytoné. Urite si už niekde užívajú, za naše, vopred vložené peniaze. Opä sa potvrdilo, že lovek pri vidine vysokého zárobku nepozerá nato, kto ho ide zamestna. Moja chyba bola drahá. Aj ke pomocná ruka rodiov mi hovorila, aby som tam nešla, moje „ja“ sa rozhodlo inak. Ako? Zle... o už ... Možno nabudúce... (km)
