A zasa sme pri Jadrane. Prvýkrát vybehneme na pláž. A tam, udujte sa, dievatá v úsporných plavkách, a hore - BEZ! Tak krásne sú poopaované, že si to lovek ani nevšimne. Plnokrvné mulatky. Postaršie dámy z nášho autobusu asi závidia. Kto závidí - ten ohovára: Urite sú to Nemky! Nehanebnice. Tak sa majú v tom Nemecku dobre, že už ani nevedia, o by od dobroty robili, len aby na seba dajako upozornili. Pán Boh ich raz potrestá!
Mladšie ženy zo zájazdu by ich aj napodobnili, ale - hanbia sa. ahnú si na brušká, podprsenky síce na chrbtoch rozopnú, ale ahnú si na chrbát - to sa neopovážia. Ba, jedna sa opovážila. ítala možno kdesi, že pri mori sa lovek opáli aj v tieni. ahla si do tiea pod jadaranskú borovicu, zhodila plátenko, ktoré držalo prsia. Opatrne si ahla a zapichla bradavky do súchého vzduchu a hukotu mora a štebotania kúpajúcich sa... Ach, to je pocit slobody! Vonosti! Zakázaného ovocia!... ZUZA!, ozve sa z nealeka hlas mocný ako kravský spiežovec, obsiahol pol Jadranu, taký bol silný, akoby vychádzal rovno z neba. Zuzka sa tak zakla, že jediným pohybom ruky zakryla dekou celé telo. Nehanbíš sa!? Keby som to povedala otcovi, dostane porážku na mieste! To krií Zuzkina matka. Rozhnevaná, približuje sa k dcére. Palicu nemá v ruke, ale oi blia a hlas sa chveje.
Zuzka, zahalená do deky od hlavy po päty, akoby celý život vyznávala islam, uteká cez cestu, do bungalova....
A máme aj dámu, ktorej sme dali meno Morský tank. Má také široké boky, že ke ide po širokom betónovom múriku, je širšia, ako ten múrik. Plávanie za ou -- to je pohoda. Rozráža more tak ideálne, že kto pláva za ou, nemusí pohnú ani rukami, ani nohami. Tá dáma za sebou vytvára vodné vákuum, ktoré vás vcucne do seba a nesie na vlnách a vlnkách ako loku z najahšieho materiálu. Tento objav som urobil ja. Striehnem na tú dámu ako oravský jastrab, kedy sa do mora poberie. Ihne sa rozbehnem. Sledujem ju ako tie. Skoím za ou do šírošírej modravy. Neplávam. Nesie ma to. Samo! Môžem pri tom spieva. Tá dáma sa obas obzrie. Usmeje sa. A pláva alej. Vytrvalo.
Žia, moje tajomstvo netrvalo dlho. Všimli si to aj ostatní príslušníci mužského pohlavia. Striehnu. akajú. Iba ten, ktorý za ou skoí ako prvý, má šancu. Ostatní sa musia v mori pohybova na vlastný pohon. Náš Morský tank žiari šastím. Muži opustili manželky svoje. Všetci sú v strehu, kedy pôjde do mora. Takú pzornos jej nikto nikdy nevenoval...
Presvedili sme pána M.D., ktorý bol totálnym neplavcom a vody sa bál tak, že sa namoil len na okraji pláže a ihne bežal do tiea. Huali sme doho do tých ias, kým nevošiel za Morským tankom do mora. Kráal po bahnitom dne, pokia sa dalo. Potom kráal na špikách. Potom sa odovzdal osudu. Vcuclo ho to do vákua. Nieslo ho ako kladu z ahkého dreva. Ke boli od brehu asi štyridsa metrov, chcel zakria od radosti aký je šastný. Chlipol si slanej vodiky. Poriadne. Spanikáril. Zaal hriebs rukami, nohami, vykríkal slabiky. Ponoril sa. Nevynoril sa. Kým sme sa spamätali, náš Morský tank pána M.D. chytil pod hladinou za vlasy, vyzdvihol nad vodu, obrátil si ho na seba ako profesionálny záchranár a priplával k bhrehu. Vytriasla z neho vodu ako z deravého vaku. Dala mu umelé dýchanie z úst do úst. Ke sa rozkašal, vedeli sme, že je dobre.
Veer bola oslava. M.D. kúpil desa litrov vína. Oslavoval znovuzrodenie. A naša vzácna pani? Od tých ias ju nikto neprezýval. Volala sa Marta. Veer dostala prekrásnu kyticu ruží...
Ján Štepita
