V ísle 29 sme uverejnili Otvorený list predsedovi VÚC, dnes už bývalej uiteky SPŠ odevnej v Námestove Eriky Jurinovej (vlastne as otvoreného listu, kritizujúcu pracovno-právny vzah medzi ou a jej zamestnávateom) a reakciu riaditea školy ubomíra Adamca na obsah listu. Autorka otvoreného listu nás požiadala o možnos vyjadri svoj názor aj na spomínanú reakciu riaditea SPŠ odevnej z ísla 29.
Vážená redakcia,
dôvod, pre ktorý som sa rozhodla protestova takouto formou je jediný – netaktnos a nekorektnos, ktorú cítim na strane svojich zamestnávateov. Je samozrejmé, že môj pracovno-právny vzah je ukonený v súlade so zákonom, ale udský prístup, ktorý vedenie zvolilo, je dos zarážajúci. Ve dôvody svojho prepustenia som sa dozvedela až z reakcie pána riaditea na moju sažnos a to dva týždne po podpísaní ukonenia pracovného pomeru. Ak vám zamestnávate celý rok nedá ani len náznakom najavo nespokojnos s vašou prácou, ažko si viete predstavi, o vlastne od vás oakáva. Vôbec nemám pocit, že by som robila nieo menej ako ostatné kolegyne a do súaže, i ke zatia len jednej, som sa so žiakmi takisto zapojila. Pracovnú zmluvu som mala uzavretú nielen na SPŠO, ako uvádza pán riadite, ale vzhadom na súbežný pracovný pomer i na SOU odevnom. Na priemyslovke sa tento rok neotvára prvý roník, ale úväzok zostal pre troch uiteov odborných predmetov.
o sa týka úpravy rozvrhu, upresním, že išlo o možnos robi prípravy na vyuovanie doma, o v praxi znamenalo, že po oduení úväzku som mohla odís, na rozdiel od ostatných kolegý. Túto láskavos som sa im snažila vráti tým, že za prvých pä mesiacov som vynechala najviac štyri dni, a to vtedy, ke som mala najmenej hodín. Po odobratí tejto výsady som ich upozornila, že následkom bude viac vymeškaných dní, pretože nebude možné stihnú vyšetrenia po ukonení pracovnej doby. Pán riadite mi na to vtedy odpovedal, že mám na to právo.
Je smutné, že pán riadite si za devä mesiacov nevšimol, že práca uitea nebola pre ma obetou, ale prostriedkom sebarealizácie a rozvíjania nielen seba, ale i žiakov, s ktorými som si výborne rozumela. Obe priniesla jedine moja rodina.
Možno, vzhadom na to, že som bola šes rokov izolovaná od podobných problémov, ma reakcia vedenia zarazila, ale nemyslím si, že spôsob jednania nie je vecou súkromnou a záleží len na nás, i dávame podobnému jednaniu tichý súhlas. Tento bežný príbeh sná poslúži iným na vyvarovanie sa podobných chýb, možno nie. Jedno však viem - božie mlyny melú pomaly ale isto. Erika Jurinová
