A sme pri iernom mori. Soi. Letné sídla cárov, neskôr straníckej verchušky v asoch, ke všetci boli rovní, no podaktorí predsa len rovnejší. Tam, za tými cudzokrajnými stromami v bielunkej vile trávieval leto Molotov s manželkou, potom už bez manželky, lebo generalissimovi J.V.S. nebola pohodlná....
U nás, v SSR, práve „prebiehala druhá vlna normalizácie.“ Neporazitený ZSSR prijíma zahraniných turistov s otvorenou náruou ako svojich hostí. Veda krásnych hotelov postavených pár metrov od mora, zaína sa lesík. V om majú domáci skromné chatky - DAE. Po veeroch, na priedomí, cikády vytrvalo vyludzujú svoje prímorské spevy do tých ias, kým sa z dae neozve harmonika, balalajka, i gitara, a potom viachlasný spev neznámej piesne, ktorá je plná lásky a bolesti...
Partia turistov je zmiešaná - esko-slovenská. Turisti majú svoj program. Turisti z NDR majú svoju jedále, svoj program, svoju pláž. Sú z „výkladnej skrine socializmu“ na pomedzí železnej opony. Za východonemecké marky mali na letisku predaju špecializovanú na kapitalistický tovar. Východní Nemci si nakúpili v Adleri exotické znaky vín a alkoholov... Turisti z NDR na pobreží sú zaleka rozoznatení: spievajú hlune, bavia sa hlune, popíjajú hlune. Náš sused pri stole, pán inžinier z Krnova, sucho poznamená: Doma musej držet hubu, tady jim patí pulka Evropy. Pán z Krnova ich má plné zuby - ako chlapec si pamätá rok 1939, okupáciu eského pohraniia. Pamätá si aj to, ako Ulbrichtove vojská spolu s Varšavskou zmluvou v pamätej noci 21. augusta 1968 vtrhli do našej (pre nás dnes už bývalej) vlasti.
Zvykáme si na výstavnú hlunos dederónov. Máme svoj program. Napríklad - gruzínsky trh. Alebo - výlet k jazeru, kde mal kedysi letné sídlo Josif Vissarionovi. Domáci obyvatelia predávajú - dvadsapä rokov po Vodcovej smrti - jeho usmievavý portrét v uniforme najvyššieho velitea. A keramické predmety s Jeho podobizou. A ozdôbky s Jeho portrétom. Vodca žije aj po smrti...
A máme svoj program: ajové plantáže. Uprostred nich stojí veká, drevená, gruzínska ajova. Koštujeme desa druhov ajov. Ku každému je odborný výklad. Na stoloch sú rôzne zákusky. Južné ovocie. Rôzne druhy orieškov, sušených plátkov z gruzínskych jabk - môžete zahrýza. Pomaly popíja. Vníma krajinu, ktorá sa koní morom meniacim farby, vníma dievatá, ktoré v národných krojoch nehlune a s úsmevmi obsluhujú. Ke koníme pobyt v ajovni, jedna dáma, ktorá sa do tých ias správala distingvovane, s vyberanými spôsobmi, so znalosou ruštiny konverzovala, na pláž nosila širokopaletové ahuké froté, pestrofarebné, vzdušné nohavice, farebné klobúky, vždy vzorne upravená, vyesaná, mierne podmaovaná.... skôr, ako v ajovni vstala spoza stola, otvorila obrovskú plátenú plážovú tašku a s adovým pokojom vsýpala do nej všetko, o na stole zostalo: oriešky, sušené ovocie, mandle, maliké pirôžky, všetko.
Vstala, dôstojne odišla. Obsluhujúcemu personálu zamrzli úsmevy.
Vtedy som si uvedomil, že sa hanbím.
Tá pani bola tiež Slovenka.
Ján Štepita
