Cez Peace Corps sa dostala až do Dolného Kubína. Strávila tu štyri roky, dva ako uiteka na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava a Hotelovej akadémii, dva predtým spolupracovala s nadáciou Pro Orava na projektoch vzdelávania v oblasti cestovného ruchu. Už popritom uila anglitinu. Zatia jej doma „pribudli“ dve vnúatá. Minulý týžde sa jej poslanie na Slovensku skonilo.
o bolo pre vás v spoiatku cudzom prostredí najažšie?
- Ui sa jazyk. Urite som toho vea skomolila. Spomínam si, ako ma niekto na prízemí bytovky oslovil a ja som mu namiesto akám na výah povedala akám na vzah.
Bol to zrejme pekný mladý muž...
- Babka to bola. alší trapas som zažila v obchode športových potrieb. Cestou som si opakovala slovko korule, korule, korule... Ke ma však predavaka oslovila, o si prajem, vybehlo mi z úst slovko kura...
Cudzinci, návštevníci vždy Oravu chvália, vedia sa ou rýchlo nadchnú. Vy ste tu strávili dlhú dobu, urite ste spoznali aj tienisté stránky regiónu. o by ste, aj v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu, Orave vytkli?
Nerada rozprávam o negatívach... Veci sa menia k lepšiemu. Za ten as sa naozaj zmenilo prostredie, je istejšie, udržiavanejšie. Cudzinci to môžu zaregistrova aj na benzínových erpadlách. Ale aj v Dolnom Kubíne a okolí. Zlepšuje sa sie služieb, rekonštruujú sa budovy. Ke prišli na návštevu moji priatelia, boli užasnutí, cítili sa v meste príjemne.
Plusom pre cudzincov je, že sa tu dorozumejú viacerými jazykmi. Ak však predsa spomeniem negatívum, tak sú to vemi skomolené preklady v informaných katalógoch, brožúrach pre cestovný ruch. To sa vôbec nezlepšilo. A chýbajú smerové informané tabule v cudzích jazykoch.
Aká je vaša pôvodná profesia? Preo ste tu?
Robila som v administratíve zdravotníctva. Už od mladosti som chcela by v Mierových zboroch. Je to stará organizácia, založená J. F. Kennedym slúžiaca v mnohých rozvojových krajinách. Tento rok sa naša misia na Slovensku koní. Na možnos vycestova a pomáha uom v inej krajine som akala dlho. Dnes mám dospelé deti, tak som si to mohla dovoli. Túžila som dosta sa do Európy alebo Ázie, ponúkli mi Slovensko. Najprv na dva roky, žiadala som o predženie.
Teraz sa lúite...
Chcem tu necha poakovanie. Študenti boli úžasní, miestna komunita ma prijala milo. akujem im za možnos, že som tu mohla ži a pracova. Bola to pre ma obohacujúca skúsenos. Viedla aj k tomu, že pri uitestve zrejme ostanem aj doma. Ale rada by som sa vrátila. Bu na Slovensko, alebo do Poska, odkia pochádza moja stará mama. Zo sebou si okrem mnohých spomienok beriem nezabudnutený dojem z Oravskej galérie, považujem ju za najlepšiu, akú som na Slovensku videla. A na Oravskom hrade som bola jedenáskrát.
Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ
