A sme v Roháoch. Neter Danuška statone “šliape“ hore turistickým chodníkom. Dolu, v civilizácii, je na nevydržanie, také horúavy a sparná na Orave nepamätajú ani staršinovia rodov. Hore, nad atliakou, je nehybný, prehriaty vzduch. Prepotené triká a košieky, od dediny vietor nezafúka, nezaveje. Stratil sa kdesi na Liptove.
Pri dolnom, najväšom roháskom plese bolo udí ako maku. Na druhej strane, oproti turistickým chodníkom, uduj sa svete, skoil do plesa obrovský medve. Plieskal labami ako veké diea, robil premety, obas z vody vytril hlavu, obas - zadok. Boli sme nadšení. Mnohí fotografovali. Iní volali na maca, aby priplával bližšie, lebo nebudú ma ni zo záberu. alekohadom chceli pozera naraz traja - najviac deti. Maco si nás nevšímal. Vyšiel z jazera, vytriasol si kožuch - silné slnko presvietilo tisíce kvapiek odskakujúcich z hnedého kožucha, akoby toto nádherné zviera vyšlo zo strieborného kúpea. Ešte raz sa otriasol. Zopár turistov vykríklo smerom k nemu osi ako: Héééj! Maco, hééj! Zdalo sa, že poul - pozeral pozorne naším smerom a pohol sa veselo po nábreží plesa. – On ide k nám!, - zapišala turistka a rozbehla sa bezhlavo pre. Za ou - hra detí. Potom zmizlo nenápadne zo desa turistov s batohmi... poza skaly, v kosodrevine, dolu chodníkom sa udia postrácali... Medve si to však rozmyslel. Rozbehol sa znova, skoil do jazera, zasa špliechal, vyšiel z vody, vytriasol kožuch a stúpal k horizontu, kdesi smerom na Plalivô, akoby šiel po rovine. Zmizol nám z dohadu za vekým balvanom nad plesom...
Neter Danka bola nadšená. Cestou dolu nás zachytila letná búrka. Hromy sa odrážali od vlastnej ozveny... To sme už boli na asfaltke. Spustil sa hustý letný dáž. Tepluký, ako asovaná sprcha. Premokli sme do nitky za pár minút, aj okuliare mi premokli. Kým sme došli na zastávku, slnieko vyšlo. Pozobliekali sme sa, vysušili šaty, tenisky, bagane...
Danuška našla štyroch zdravých dubáikov. Na veeru mala pochúku. Nedala si poveda, že praženica s hríbmi je jedlo na noc ažké. Všetko zlupla, ešte aj panvicu vytrela chlebom. O ôsmej veer bolo ešte vidno. Vybrali sme sa na prechádzku popri Oravici. Voda bola teplá ako lúh. Deti skákali Pod spádom do hlboiny. Danka neváhala, zhodila šatoky, a - už bola vo vode. Deom rozprávala zážitky s medveom. Napodobovala ho - najprv bola nad hlavou jej mokrá hlávka, potom - zadoek v plavkách. Vybehla na breh a postriasala zo seba kvapky. Znova skoila do vody...
O pol hodiny zaspala za minútu hlbokým spánkom Usmievala sa. Asi blúdila s macom po kosodrevine. Alebo ju niesol na mohutnom chrbte dohora, až na Ostrý Rohá.
Ján Štepita
