oraz hlbšie
Vážená redakcia,
dovote, aby som reagoval na lánok Najzamestnanejší, ale najchudobnejší, uverejnený v Našej Orave . 31 z 30. júla. Z lánku vyplýva, že sa v okrese znížila nezamestnanos. Poda ma ide asi o nejaký zázrak alebo šikovné narábanie s íslami, poprípade o to, že udia sú odkázaní pracova za akúkovek mzdu, o je dôsledkom politiky tohto štátu. Vychádzam z osobných skúseností s úradmi práce, nakoko mi nie je jasná skutoná podstata týchto inštitúcií. Jedná sa o prípad, ke lovek nie z vlastnej viny príde o prácu a snaží sa z vlastnej iniciatívy zamestna alebo si zvýši i udrža kvalifikáciu. U týchto úradov nenachádza žiadnu pomoc. Ke dostane takzvanú podporu v nezamestnanosti, má problém s rodinou nejako preži, nieto ešte si financova tieto náležitosti. A tak sa prepadá oraz hlbšie do sociálnej siete. (jp)
Víkend integrácie
V uebno-výcvikovom zariadení Žilinskej univerzity v Zuberci sa v prvé prázdninové dni stretli lenovia Združenia Downovho syndrómu na Orave. V krásnom roháskom prostredí strávilo príjemný víkend desa rodín s dieaom s Downovým syndrómom, ich zdravými súrodencami a kamarátmi. Celý pobyt sa niesol v duchu integrácie postihnutých detí. Všetci spolone hrali futbal, navštívili Múzeum oravskej dediny, opekali špekaky, poas daža kreslili a tancovali. Rodiia si vypouli prednášku MUDr. Brekovej k problematike Downovho syndrómu a všetkých rozveselil country tanec detí zo Zuberca. Za pekné chvíle a zážitky strávené na prvom „minitábore“ združenia chcú poakova všetkým, ktorí sa v akejkovek miere priinili o realizáciu tejto akcie. Rodiia
Reforma nie je len vecou štátnej správy,
ale aj túžbou samosprávy
Reakcia na lánok Ide viac o strach zo straty moci, ako z jej odovzdania, Naša Orava . 26 z 25. júna 2002 (týka sa študijnej cesty do Kanady, organizovanej Kanadským urbanistickým inštitútom).
Vážená pani redaktorka,
vzhadom k tomu, že som spolu s Ing. Boldovjakom bola v roku 1999 pri zrode projektu spolupráce s Kanadským urbanistickým inštitútom, vždy som so záujmom sledovala jeho pôsobenie na Orave, obas som aj prispela malým postrehom k jeho práci, najmä v otázkach súvisiacich s reformou verejnej správy. Názov Vášho príspevku sa preto stal pre ma výzvou na reakciu, ktorú si Vám dovoujem napísa. Iste nepoviem ni nové alebo nezvyajné, ak o sebe vyhlásim, že od prvého da pôsobenia vo funkcii prednostky Okresného úradu v Námestove som s vehemenciou sebe vlastnou podporovala, propagovala a popularizovala potrebu reformy verejnej správy na Slovensku, najmä zvýrazovaním princípu subsidiarity a teda dôveryhodnosti a kreditu našej miestnej samosprávy a vytvorenie optimálnej regionálnej samosprávy s dôrazom na razantné oslabenie vplyvu štátu a s tým spojených negatívnych javov etatizmu, netransparentnosti korupcie a klientelizmu. Nie raz som musela vystá zo strany svojich kolegov, štátnych úradníkov, bezprecedentnú kritiku reformy, založenú bu na znevažovaní a nedocenení miestnej samosprávy, alebo aj na alibistických výhradách samotných reprezentantov samospráv. Vždy som sa usilovala o zdôraznenie toho, že reforma nie je len vecou štátnej správy, ale aj túžbou samosprávy, aby nebolo viac strachu zo straty moci ako z prevzatia právomocí. Udalosti posledných dní, ktoré sú poznaené presunom právomocí v jednej z najvlastnejších kompetencií samospráv - v školstve, ma presviedajú, že to, o sme doteraz robili, bola hra na reformu. Štát sa teší, že dom 1. júla 2002 sa zo zákona zbavil bremena a samospráva trucuje a vyhráža sa, že nepodpísaním právne irevalentných delimitaných protokolov nepreberie zriaovateskú funkciu a majetok škôl. Pýtam sa však, i by sa nám nepostupovalo lepšie, ak by sme k sebe vystreli priateské ruky, aby sme spolu uskutoovali spoloný zámer - skvalitnenie služby obanovi. A nie aby sme s rivalitou zúrivých zápasníkov zniili už prvý pokus o nastolenie normálnosti. Je vemi dobré ak regionálni a miestni lídri vycestujú do krajín s vyspelou demokraciou, aby skonštatovali, že to, o o sa my doma usilujeme, je skutone osvedené a ni lepšie doteraz nebolo vymyslené. Bodaj by takúto možnos mali všetci, ktorí ovplyvujú verejnú mienku vo svojom okolí. Z Vášho lánku ma zvláš oslovila pasáž o obmedzeniach, z ktorých naši úradníci erpajú svoju moc. Môžem poveda, že ich opis je vemi výstižný. Aj ja tieto obmedzenia vnímam a ako asi jediná štátna úradníka v širokom oravskom a žilinskom okolí som už zaiatkom roku 1999 zrušila stránkové dni na Okresnom úrade v Námestove v snahe inšpirova všetky orgány štátnej správy i samosprávy v okrese. A žia, ani Vaše noviny som nevyprovokovala k investigatívnej žurnalistickej ofenzíve. A aj ke tento môj malý domáci príklad neinšpiroval a nevyprovokoval nikoho z tých kompetentných, ktorých mohol a mal, verím, že kanadský príklad a skúsenos zo zahraninej cesty zúroia páni poslanci VÚC, úastníci cesty, najmä pri budovaní úradu samosprávneho žilinského kraja a pri kreovaní novej administratívnej kultúry úradníkov regionálnej samosprávy VÚC Žilina, kde môžu svoje pozitívne skúsenosti najlepšie využi pri budovaní nového úradu. Želám všetkým, aby sa nenechali znechuti rutinou a konzervativizmom starých úradníkov pri presadzovaním moderných prístupov v miestnej a regionálnej administratíve, ktoré si z Kanady priviezli, pretože inak zostanú len vyblednuté fotografie a spomienky na výlet za oceánom.
JUDr. Elena Krausová,
prednostka OÚ v Námestove
