Sprievod folklórnych súborov, skupín a sólistov vypravivší sa od zvonice v Múzeu oravskej dediny k amfiteátru nemal konca. Organizátori do pozvali štyridsapä kolektívov.
Ako o nevyerpatenej studnici sa zvykne hovori o udovom umení. Prvý augustový víkend nazvali konferenciéri Podroháskych folklórnych slávností tento zdroj horskou riavou, ktorá vyviera spod majestátnych Roháov. O tom, že voda v tejto riave nevysychá, naopak, zo všetkých strán zbiera novú silu a krásu dokazovali úinkujúci nielen z Oravy, ale i spoza hraníc Slovenska. Dnes už v mnohých z týchto súborov tancujú deti tých, ktorí zuberecký amfiteáter, takpovediac, testovali. Ale i naopak: – Z našej speváckej skupiny Družstevníky z Podbiela už žijeme iba dve, - hovorí Anna Kubošová, dnes lenka Ženskej speváckej skupiny Senková. – Vždy sme spievali a spievame trávnice, ujúka sa od nás uila dokonca známa Darina Lašiaková. Maja strynka si pred smrou ni nepamätala, iba pesniky. V nemocnici spievala.
Už v piatok veer v Oravskom Bielom Potoku poet návštevníkov prevýšil oakávanie. – Budeme musie prirába lavice, - hovorili organizátori, sledujúc zastavujúce sa autobusy. Niet divu, pripravená kulisa na odboke k miestu konania sa úvodu PFS musela zláka každého. Kedysi sa vraj chodilo na podroháske slávnosti predovšetkým kvôli Oravanu. – Obdivovali sme taneníkov i muzikantov, odkukávali ich majstrovstvo, - spomínajú starší folklórnici. Dnes, na 27. roníku podroháskych slávností, ale i mnohých predošlých už možno obdivova majstrovstvo nielen oravských a slovenských, ale aj zahraniných reprezentantov tradícií a udového umenia. Folklórny súbor Oravan z Nižnej sa v sobotu podveer predstavil v pásme Na Orave dobre... V tomto roku si pripomína tridsiate výroie obnovenia svojej innosti a poda posledných upresnení starších lenov, ktorí stáli pri jeho zrode i pädesiate výroie vzniku. Aj on je tou horskou riavou. Grantulantami jubilujúcemu kolektívu bol súbor Kamenan zo Zákamenného i Skorušina z Liesku, reprezentanti beskydských goralov i goralskej muziky z južnej strany Oravskej Magury. Svoje majstrovstvo a lásku k tradíciám prišli na 27. roník PFS predvies okrem hostí z iných kútov Slovenska a zahraniia Podbielania, Hornolehoania, Suchohorania, domáci zo Zuberca, Habovky a Oravského Bieleho Potoka, Hrušínania, Rabiania, Babínania, folkloristi z Oravskej Polhory, Sihelného, Oravskej Poruby, Oravského Veselého, Nižnej, Zázrivej, Zákamenného, Liesku. Najstarší a najväší oravský festival opä dokázal, že horská riava len tak ahko nevyschne. Jej zdroj má základu hlboko v podstate.
Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ
