Kravky sa, kde-tu uhrýzajúc trávu, pomaly motali medzi 40 – 50 -ronými smrekmi, ke zaala blýskavica. Spustila sa letná búrka, akých si pastier so stádom na pastviskách užije neúrekom. Na túto, prvú augustovú, však nezabudne nikdy nielen pastier, ale ani alší družstevníci a dedinania. Silný blesk totiž tentokrát nemieril do vysokých stromov, ale udrel priamo do zeme, medzi kravy.
Už dnes medzi Zákamenanmi kolujú rôzne hororové verzie, akým spôsobom zahynulo pätnás kráv na pastvisku. Poda jednej zostalo po údere blesku na pastvine niekoko zvierat zuhonatených. Iná verzia hovorí o ich ažkom a postupnom zomieraní nielen na lúke, údajne oplotenej elektrickým oplotkom, ktorý mal pritiahnu blesk, ale dokonca i o alšom úhyne kráv už v stajni. Na skutonú verziu sme sa opýtali predsedu družstva Ing. Petra Štíta:
- Doteraz je pre všetkých záhadou, ako je možné, že blesk neudrel do stromu, ve základné fyzikálne pravidlo hovorí o tom, že blesky udierajú spravidla do najvyššie položeného bodu. Bohužia, tentokrát udrel priamo medzi pasúce sa kravy. Tri zvieratá zahynuli okamžite, alších 12 sme museli bez väšieho váhania podreza, inak by boli naozaj postupne uhynuli, zabilo by ich tzv. krokové napätie. Po údere blesku sa totiž na ploche asi 60 - 80 m2 rozložilo obrovské elektrické napätie a tým, že dobytok stál prednými alebo zadnými nohami práve v tejto zóne a opanými v zóne s výrazne nižším napätím, vytvoril sa elektrický okruh, prechádzajúci telom dobytka. A takýto nápor srdce kravy nevydrží, nech ide o akokovek silné zviera. Ke sme sa dostali s chlapmi na miesto nešastia a odahovali sme mtve zvieratá, jedno z nich, privalené iným, zrazu vyskoilo a dalo sa do behu. Prešlo však len pár krokov, nohy sa mu podlomili a blížil sa nevyhnutný koniec. Muselo pod nôž, rovnako ako alších 11 kráv.
Poda slov Petra Štíta mäso z porazených kráv bolo nezávadné a normálne sa rozpredalo na konzumáciu, zvieratá zabité elektrickým prúdom však museli zlikvidova. Keže išlo vospolok o produkné dojnice, blesk pripravil družstvo len na augustových tržbách za mlieko o približne 100 000 Sk, do roka sa strata znásobí na takmer 1,5 milióna korún. Niekto sná kývne rukou - ve poisova im to zaplatí, tak aká strata! Žia, nezaplatí. - Od poisovne nemôžeme žiada ani korunu, hoci máme stádo poistené proti hromadnému úhynu. Poistka sa však nevzahuje na zabitie bleskom, iba na úhyn pri chorobe ako slintaka, krívaka a podobne, pri požiari - ale nie pri zásahu bleskom. A za hromadný úhyn sa považuje smr minimálne 3 % stáda. Ani jedno družstvo si nemôže totiž dovoli taký luxus, ako je poistenie každého zvieraa, to by išlo rone do miliónov. Takže škoda z bleskom spôsobených jatiek pôjde celá iba z nášho vrecka.
Melánia Pastvová
