Dnes sa v oblasti Hladovky, v súvislosti s rašeliniskom, zaína rodi alšia predpona slova turistika – eko. Švajiarska nadácia Ciconia so sídlom v Lichtenšteinsku si tu prenajala 150 hektárov rašelinového lesa. Jej aktivity smerujú k vytvoreniu chráneného územia „vtáej ríše“. Dôvodom je množstvo bocianov iernych, ale aj iných vtáích druhov a alšieho chráneného rastlinstva a živoíšstva. Projekt Ciconia Orava vstúpil tento rok do druhej fázy. Jeho náplou je nielen ochrana územia, ale aj ekovýchova, zmena vedomia udí vo vzahu k prírode a spolupráca miestnych udí. Ako nám pri ostatnej návšteve Oravy povedal vedúci projektu na ochranu bocianov Reto Zingg, v oblasti rašelinísk je potrebné urobi opatrenia na zabezpeenie optimálnej hladiny vody a optimálnej svetelnosti rašelinísk, o sa týka zarastenia stromami. To podmieuje udržanie rastlinného a živoíšneho spoloenstva.
So slovom eko sa mnohým historicky spája slovo zákaz. – Nechceme obmedzova udí, naopak, ide nám o súžitie loveka s prírodou, zachovanie kvality života v mnohých súvislostiach. Ak sa miestni udia budú podiea na prácach, ktoré napríklad nadácia aj financuje, budú si územie viac váži.
Vyspelé krajiny s intenzívnym ponohospodárstvom, príliš intenzívnym cestovným ruchom si zlikvidovali množstvo živoíšnych a rastlinných druhov. Poda Reto Zingga je kvalita životného prostredia na Orave taká, ako v priemyselných krajinách pred sto rokmi. Prišli, aby nám pomohli vyvarova sa chýb, ktorých sa inde udia v snahe rozvoja územia dopustili. Projekt Ciconia je medzinárodný, zameriava sa však na malé územia vybraných krajín. - Pracujeme na nich do hbky. Naše projekty by som prirovnal k perlám, ktoré tvoria dokopy náhrdelník. Ten „zväzuje“ Posko, Slovensko, Nemecko, Švajiarsko, Lichtenštajnsko, Rakúsko, južné Francúzsko, Španielsko, západnú Afriku. Bocian sa totiž niekoko mesiacov zdržiava v Afrike a iba relatívne krátky as hniezdi napríklad na Orave. Ke chceme nieo urobi pre bociana, musíme mu vytvori dobré podmienky na prebývanie aj na miestach, kde poas ahu oddychuje. A okrem toho, voda, vzduch, rastlinstvo, živoíšstvo nepoznajú hranice štátov, poznajú kvalitu života.
Na prenajatej pôde v Hladovke nebude národný park, na ktorý nebudú môc vstúpi udia. Všetky aktivity smerujú skôr k vytvoreniu podmienok pre ekoturizmus. O lokalitách, kde sa tento druh rekreácie praktizuje hovorí Retto Zing s nádychom uspokojenia. - V Maroku je zriadené školiace centrum, návštevníci môžu pozorova vtáctvo alekohadmi, v Taliansku je oblas, navštevovaná kvôli vlkom, ich zavíjaniu. Na juh Francúzska prichádza množstvo udí, aby z drevených laviiek ponad moiare, alekohadmi i predieraním sa trstinami pozorovali vodné vtáctvo a prostredníctvom informaných tabú, letákov sa o jeho živote dozvedeli o najviac. Aj takýmto spôsobom prinášajú do chudobného územia peniaze.
- Aj rašeliniská v Hladovke majú svoju budúcnos v ekoturizme, - hovorí vedúci projektu nadácie Ciconia na Orave RNDr. Dušan Karaska. – Nespornú úlohu pri tom má však spolupráca obanov i miestnych inštitúcií. Všetci musia chcie prispie k rozvoju územia a tak spoji ekonomický faktor s ochranou krajiny.
Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ
