Raz dokonca v kine, sledujúc film vyskoil zo stoliky. Muž na plátne však na neho nereagoval. Bavili ho i vzduchovky. Kamaráti však v tom ase už hrávali na harmonikách a tak Milan Borono, oskoro „opantaný“ hrou, vymenil zbra za hudobný nástroj... A tak sa to všetko zaalo. Na opravu prvej harmoniky mal také vysoké nároky, že opravár mu povedal: „Ke si taký múdry, urob si ju sám!“ Ani mu ju nevrátil. erstvý muzikant si musel kúpi alšiu, hoci rozbitú a urobil si ju poda vlastných predstáv. Dnes ich má doma toko, že jeden z kamarátov, pozerajúc na kopu vrakov v dielni mu povedal: - Musel by si ži stopädesiat rokov, aby si to stihol poopravova. Ale už ni nezháaj!“ Nemyslite si však, že zberate má doma iba vraky. Desiatky skvelých aj historických nástrojov z obdobia roku 1910 zdobia rodinný dom. Mnohé z nich pochádzajú z iech. Odtia sa vraj heligónky, ale aj klávesové harmoniky dostávali do Zázrivej. A spolu s nimi asto i pesniky. Mnohí Zázrivania v minulosti totiž robili v eských cukrovaroch, v okolí ktorých, v sklípkoch, zneli chytavé melódie. Pred pár rokmi sa ich Milan Borono spolu s kamarátmi podujal spoíta. Poet harmoník v dedine vysoko prevýšil íslo štyristo. Mená ako Ondrej Karcol, Ondrej Kokoška, Juraj a Adam Vojvoda ani dnešní harmonikári nevymazávajú z pamäti. Mali hru v srdci.
Hrávate na nich?
– Áno. Rád aj vám zahrám.
A už zneli tóny známych slovenských pesniiek.
Pozerajúc na alší predmet zbierky – krídlo, bolo na om niekoko zvonekov.
Aj tie zbierate?
- Zaal som celkom nenápadne. Ktorési mi doniesol otec, ktorési brat.
O poliku vyššie pár historických žehliiek.
Vraj má doma múzeum, zvykne sa hovori o zbierkach dnes 55-roného Milana Borona. Po harmonikách dominujú v jeho rodinnom dome i hodiny. Prevažne nástenné, no na stôl prináša zberate oskoro i kufrík s vreckovými. Niektoré idú, niektoré nie. Kedysi však väšina z nich odbíjala as v drevenikách v Zázrivej, Terchovej a širšom okolí.
Ktoré z nich merali as u vás doma v detstve?
- Otec mal švajiarske náramkové hodinky, no v ase najväšej biedy ich predal. Na nástenné hodiny si nepamätám. Tieto tu sú po starých rodioch, tieto som našiel na pôjde ich susedov, za týmito som chodil tri roky, kým mi ich predali... K týmto som vyrezával nový kryt... A tieto sú spred druhej svetovej vojny...
Väšina z nástenných hodín u Boronovcov je funkná, zberate ich však nenaahuje. Ve by sa s pondusmi triasol celý dom... Aj tie najcennejšie, aj tie najmilšie však prednedávnom odbili príchod nového roka. Sná už v om sa zberateovi zo Zázrivej podarí dopni do bohatých zbierok to, po om tajne „poškuuje“.
Lýdia VOJTAŠŠÁKOVÁ
